RUŽOMBEROK (9. apríla 2010) - Katolícka univerzita v Ružomberku (KU) ocení čestným titulom doctor honoris causa život a dielo Tomáša Jozefa kardinála Špidlíka. Rozhodla o tom Vedecká rada KU, ktorá sa v stredu 7. apríla stretla na pravidelnom rokovaní. Ocenenie si kardinál prevezme 18. mája v Ríme z rúk rektora KU prof. Tadeusza Zasępu počas ďakovnej púte pedagógov, študentov a priateľov KU k 10. výročiu jej vzniku.

Členovia VR KU na svojom ostatnom rokovaní odovzdali dekréty docentom habilitovaným na KU, Teologickej fakulte a venovali sa aj správe o opatreniach a účinnosti prijatých opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri komplexnej akreditácii KU za jej činnosť v rokoch 2002-2007, ktorú im predstavil prorektor pre vedu a rozvoj, prvý prorektor prof. Peter Olekšák. Informoval, že KU správu spolu so sprievodným listom a prílohami poslala Ministerstvu školstva 8. marca.  "Som veľmi rád, že sa Katolíckej univerzite v Ružomberku podarilo prijať účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri komplexnej akreditácii, čo dokladujú pozitívne trendy v jej rozvoji, ale aj údaje Ministerstva školstva SR použité pri rozpise dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2010," konštatoval rektor KU prof. Tadeusz Zasępa. Ministerstvo v liste požiadal, aby Akreditačná komisia vykonala overenie výsledku prijatých opatrení. "Verím, že po ich overení budete môcť potvrdiť status Katolíckej univerzity v Ružomberku ako univerzitnej vysokej školy," uzavrel rektor.

Významný katolícky teológ, jezuita prof. ThDr. Tomáš Jozef kardinál Špidlík sa narodil 17. decembra 1919 v Boskoviciach v Českej republike. Základnú školu a gymnaziálne štúdia absolvoval v rodnej obci, v roku 1938 začal študovať latinčinu  a českú literatúru na filozofickej fakulte v Brne. Do jezuitského novicátu vstúpil 23. septembra 1940 po tom, ako nacisti obsadili české vysoké školy. Rehoľné sľuby zložil o dva roky neskôr. Po skončení štúdia sa Špidlík stal prefektom velehradského gymnázia, kde zároveň vyučoval češtinu a ruštinu. Od roku 1946 si vzdelanie dopĺňal v holandskom Maastrichte, kde v auguste 1949 prijal kňazské svätenie. V roku 1951 už bolo jasné, že sa späť do vlasti nebude môcť vrátiť. Opäť študuje na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme a v roku 1954 obhájil doktorskú prácu s názvom Joseph de Volokolamsk. Un chapitre de la spiritualité russeo (Josef Volokolamský. Úvod do ruské spirituality) pod vedením jezuitu prof. Irenea Hausherra. V rokoch 1951–1989 pôsobil ako špirituál v rímskom Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého a od roku 1954 vyučoval ako docent východnú a patristickú teológiu v Ríme na Pápežskom orientálnom inštitúte, na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na karmelitánskom inštitúte Terezianum a hosťoval na mnohých európskych i svetových univerzitách. V roku 1961 sa stáva profesorom. Pápež Ján Pavol II. menoval 21.októbra 2003 prof. Špidlíka kardinálom. Do svojho kardinálskeho erbu si Špidlík vložil heslo Ex toto corde (Z celého srdca). Titulárnu baziliku svätej Agáty prevzal 5. februára 2004, v deň jej pamiatky. Keďže v čase svojho kreovania za kardinála mal už takmer 84 rokov a nemohol už zastávať žiadny úrad, v jeho prípade nebola potrebná biskupská konsekrácia. V roku 1995 dával prestížne duchovné cvičenia pápežovi Jánovi Pavlovi II. a celej rímskej kúrii. Ďalšieho významného ocenenia sa mu dostalo 18. apríla 2005, keď ho kardinálske kolégium vybralo, aby predniesol posledný prejav ku konkláve pred voľbou pápeža, v ktorej bol nakoniec zvolený Benedikt XVI.. Prvú exhortáciu predniesol Raniero Cantalamessa. Tento zvyk zaviedla apoštolská konštitúcia Universi Dominici Gregis. Ku kardinálom, ktorí budú voliť nového pápeža, majú prehovoriť dve významné cirkevné osobnosti o situácii, v ktorej sa v súčasnosti cirkev nachádza, a o výzvach, ktoré pred ňou stoja do budúcnosti.

Kardinál Špidlík je považovaný za najvšestrannejšieho žijúceho odborníka na kresťanský Východ a jeho spiritualitu. V roku 1990 odišiel do dôchodku, od roku 1991 žije a pracuje v Centro Ezio Aletti v Ríme. V roku 1996 bol Ateliér duchovného umenia Centra Aletti poverený obnovou vatikánskej kaplnky „Redemptoris Mater“, pričom kardinál Špidlík a P. Marko Rupnik zodpovedali za teologickú a umeleckú koncepciu obnovy. "Jeho dielo je ovocím usilovnej, niekoľko desiatok rokov trvajúcej reflexie, sprevádzanej bádaním, s mimoriadnou citlivosťou k súčasnej kultúre. Vo svojom systematickom vedeckom diele preukázal nesmerný talent zrozumiteľne podať a pedagogicky vnímať individuálnu potrebu poslucháčov," píše o osobnosti kardinála Špidlíka prof. Pavel Ambros a dodáva, že Špidlík je jedným z veľkých súčasných protagonistov kultúrnej a teologickej syntézy, ktorá vystupuje ako "reálna komunikácia medzi jednotlivými kresťanskými tradíciami." Komunikácia sama, pri odhaľovaní spoločných množín, je podľa neho počiatočným smerovaním k jednote. Kardinála Špidlíka ocenili mnohé významné inštitúcie v Českej republike z v zahraničí. V októbri 1998 ho český prezident Václav Havel za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva vyznamenal Rádom T. G. Masaryka. V roku 1989 ho Institute of Raleigh (North Carolina) zvolil za Muža roka, v roku 1990 mu ten istý inštitút udelil titul Najobdivuhodnejší muž desaťročia ako ocenenie významného vplyvu na americkú spoločnosť. V roku 1997 dostal dva čestné doktoráty. V máji od rumunskej univerzity v Cluj-Napoca, ktorá v ňom ocenila jedného z najväčších znalcov východnej teológie a spirituality a v decembri od teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. V máji 1999 získal čestný doktorát od Karlovej univerzity v Prahe. Taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi 22. novembra 2003 Špidlíkovi odovzdal najvyššie vyznamenanie za zásluhy v oblasti kultúry a umenia.

Spracované podľa zdrojov z http://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_%C5%A0pidl%C3%ADk a http://www.jesuit.cz/osobnost.php?id=8. Upravené a krátené.