bologna processV dňoch 24.-25. júna 2019 zorganizovala Univerzita v Bologni (Alma Mater Studiorum) spolu s Observatory Magna Charta Universitatum, Európskou asociáciou univerzít, talianskym ministerstvom školstva, univerzít a výskumu, Európskou úniou študentov, a s podporou ďalších partnerov oslavu 20. výročia podpísania Bolonskej deklarácie.

 

Bolonská deklarácia, ktorú podpísalo 19. júna 1999 v Bologni 31 ministrov zodpovedných za vysoké školstvo, oficiálne odštartovala Bolonský proces. Deklarovala zvýšenie kvality vysokoškolského sektora a jeho zosúladenie v rámci signatárskych krajín.

 

Vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov: bakalárskeho, magisterského a doktorandského. Slovenská republika sa zapojila do Bolonského procesu ihneď od začiatku. Deklaráciu podpísal vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik. Cieľom vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktoré pripravilo ministerstvo pod jeho riadením, bolo aplikovať požiadavky reformy do vysokoškolskej praxe.

 

bologna 1

 

Obr. 1 Profesor Francesko Umberti, rektor Univerzity v Bologni (Alma Mater Studiorum) predniesol prítomným rektorom a prorektorom slávnostný príhovor.

(Zdroj: https://magazine.unibo.it/archivio/2019/06/27/bologna-process-beyond-2020; Fotografia: Schiassi)

 

Výber miesta podpisu deklarácie nebol náhodný a mal zdôrazniť históriu európskych univerzít. Bolonská univerzita (Alma Mater Studiorum) založená v roku 1088 je najstaršou univerzitou na svete. Podľa vzoru Bolonskej univerzity bola v roku 1465 založená v Bratislave aj Academia Istropolitana. V súčasnosti má Univerzita v Bologni takmer 90 000 študentov a viac ako 30 pracovísk (departments), ktoré sú základnými organizačnými jednotkami univerzity.

 

bologna 2

 

Obr. 2 Spoločná fotografia rektorov a prorektorov európskych univerzít v starobylom sídle univerzity Bologna Archiginnasio, v súčasnosti slúži ako verejná knižnica.

(Zdroj: http://bolognaprocess2019.it/event-photos/)

 

Na dvojdňovej slávnostnej konferencii k 20. výročiu podpísania Bolonskej deklarácie sa zišlo približne 200 rektorov a prorektorov, ako aj ďalších akademických pracovníkov z európskych krajín s cieľom výmeny myšlienok týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v rámci bolonského procesu (obr. 1, 2 a 3).

 

bologna 3

 

Obr. 3 Profesor Francesco Umberti, rektor Univerzity v Bologni (Alma Mater Studiorum) (vľavo) a bývalý rektor profesor Fabio Roversi Monaco, za pôsobenia ktorého bola v roku 1999 podpísaná Bolonská deklarácia.

Zdroj: http://bolognaprocess2019.it/event-photos/)


Prvý deň podujatia sa začal procesiou rektorov a prorektorov z Arciginnasio, pôvodnej univerzitnej budovy, do Paláca Re Enzo (obr. 4). Program pokračoval plenárnou časťou konferencie, ktorú otvoril rektor Bolonskej univerzity profesor Francesco Ubertini. V rámci programu prvého dňa vystúpili zástupkyňa UNESCO, riaditeľka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre mládež, vzdelávanie a Erasmus +, prezident Asociácie európskych univerzít, zástupca Rady Európy, zástupca Európskej študentskej únie, taliansky minister školstva, univerzít a výskumu a ďalší významní hostia (obr. 5 a 6).

 

bologna 4

 

Obr. 4 Slávnostná procesia rektorov a prorektorov európskych univerzít na Námestí Neptúna s kolosálnou fontánou Neptúna postavenou v rokoch 1564 až 1566.

(Zdroj: http://bolognaprocess2019.it/event-photos/)

 

bologna 5

 

Obr. 5 Hlavný program slávnostnej konferencie k 20. výročiu podpísania Bolonskej deklarácie sa sukutočnil v Paláci Re Enzo postavenom v rokoch 1244 až 1246.

(Zdroj: http://bolognaprocess2019.it/event-photos/)

 

bologna 6

 

Obr. 6 V hlavnom programe osláv vystúpili významní hostia z medzinárodných a európskych organizácií (UNESCO, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, Európska asociácia univerzít, Rada Európy, Európska únia študentov). S príhovorom výstúpil aj taliansky minister školstva, univerzít a výskumu.

(Zdroj: http://bolognaprocess2019.it/event-photos/)

 

Druhý deň konferencie pokračoval rokovaniami v piatich sekciách zameraných na aktuálne témy európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (European Higher Education Area - EHEA). Prvá sekcia bola zameraná na akademické a súvisiace občianske hodnoty v meniacich sa spoločnostiach. Druhá sekcia riešila problematiku vzdelávania orientovaného na študenta. Tretia sekcia otvorila tému zabezpečenia vodcovstva pre udržateľný rozvoj a úlohy vysokoškolského vzdelávania. Štvrtá sekcia sa venovala spoločenskej dimenzii vysokoškolského vzdelávania a piata sekcia bola zameraná na kariéru a zručnosti pre pracovný trh v budúcnosti. Popoludní pokračoval program rokovaním v rámci pléna, v rámci ktorého boli postupne predstavené výsledky diskusie a závery z jednotlivých dopoludňajších paralelne prebiehajúcich sekcií. Výstupy, spracované aj v grafickej forme na veľkých paneloch, predstavili študenti a mladí učitelia a výskumníci, ktorí zdôrazňovali dôležitosť pohľadu na potreby spoločnosti v budúcnosti (obr. 7).

 

bologna 7

 

Obr. 7 V rámci zverečnej časti druhého dňa konferencie boli vyhodnotené výsledky diskusie z jednotlivých sekcií, na fotografii je ukážka z vyhodnotenia sekcie „Zabezpečenie vodcovstva pre udržateľný rozvoj - úloha vysokoškolského vzdelávania“.

(Fotografia: Mária Kozová)

 

Záverečné prednášky predniesli prezident Observatory Magna Charta Universitatum Dr. Sijbolt Noorda (obr. 8) a rektor Bolonskej univerzity profesor Francesco Ubertini. V záverečných vystúpeniach sa zdôrazňovalo, že nastal čas urobiť ďalší krok smerom k inkluzívnemu a udržateľnému bolonskému systému. Systém sa musí otvoriť spoločnosti, ktorá je digitalizovaná, preberá globálne výzvy a zameriava sa na vzdelávanie zamerané na študentov.

 

bologna 8

 

Obr. 8 Kľúčový prejav na záver osláv 20. výročia podpísania Bolonskej deklarácie predniesol Dr. Silbolt Noorda, prezident Obseravatory Magna Charta Universitatum.

(Fotografia: Mária Kozová)

 

Bolonský proces predstavuje významnú iniciatívu, ktorej cieľom je vybudovať európsky priestor vysokoškolského vzdelávania.Tento cieľ má byť dosiahnutý pomocou harmonizácie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. Súčasťou iniciatívy by mala byť aj záruka štandardov kvality v celej Európe. Uznávanie diplomov a titulov napomáha nielen akademickej obci, ale zároveň zrovnoprávňuje kandidátov pri hľadaní zamestnania. Plnenie úloh Bolonského procesu sa hodnotí spravidla každé dva alebo tri roky na konferenciách ministrov zodpovedných za vysoké školstvo. Postupne od podpísania Bolonskej deklarácie sa uskutočnili stretnutia ministrov v Prahe (2001), Berlíne (2003); Bergene (2005); Londýne (2007); Leuvene (2009); Bukurešti (2012) a Jerevane (2015). Posledné stretnutie ministrov sa konalo v Paríži v roku 2018. Komuniké z Paríža sa zameralo na celý rad priorít pre vysoké školstvo vrátane akademických slobôd, inovácií vo vzdelávaní a výučbe, sociálneho rozmeru a udržateľného rozvoja. Určitou zmenou bola adresnosť voči členským krajinám pri zavádzaní kľúčových nástrojov, ktorými sú zabezpečovanie kvality a trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie. Prvý krát sa spomínali ciele udržateľného rozvoja aj v súvislosti so spoluprácou medzi európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania a ostatnými časťami sveta. Nasledujúca ministerská konferencia sa bude konať v dňoch 23.-25. júna 2020 v Ríme.

 

Mária Kozová

 

banner 2 percenta

 

verbum obalka

 

banner1banner3

banner2

logo net fucebanner utv2