Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v rodine Andreja a Anny, rodenej Orendáčovej, v Udavskom, okres Humenné. V rodnej obci navšetvoval základnú školu a roku 1943 zavŕšil štúdium na Gymnáziu v Michalovciach maturitou. Roku 1943 vstúpil do kňazského seminára v Bratislave a v októbri 1945 ho biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma, kde je 12. marca 1949 v Lateránskej bazilike sv. Jána vysvätený za kňaza kardinálom Luigim Tragliom. Až do roku 1961 pokračoval v štúdiách na Lateránskej a Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde roku 1951 nadobudol doktorát z teológie a obhájil dizertačnú prácu "De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia". Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu "Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia 1945 -1954" a získava doktorát sociologických vied. Roku 1961 obhájil svoju tretiu dizertačnú prácu "L´ erezione delle diocesi di Scepusio, Neosolio e Rosnavia (1976)" a získal doktorát cirkevného práva. Súčasne v rokoch 1950 - 1965 sa stáva vicerektorom Pápežského kolégia Nepomucenum, profesorom na Universita internazionale Pro Deo v Ríme, bol menovaný pápežským komorníkom a pôsobil v Kongregácii pre učenie viery. Medzitým je tridsaťštyriročný Jozef Tomko obohatený o titul monsignora (Mons.)
V tomto období sa aktívne zapojil aj do budovania Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a prispel k tomu, že sa v čase komunistickej totality ústav stáva najvýznamnejšou kresťanskou a národnou kultúrnou inštitúciou v zahraničí. Neskôr sa kardinál Jozef Tomko postupne stal roku 1967 zvláštnym tajomníkom pre prvú biskupskú synodu, roku 1970 bol menovaný pápežským prelátom a v rokoch 1970 - 1977 pôsobí ako hosťujúci profesor na Gregoriánskej univerzite. Dňa 21. decembra 1974 sa stal podtajomníkom Kongregácie pre biskupov, 12. júla 1979 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa Docley a tajomníka biskupskej synody. Biskupskú konsekráciu mu udelil pápež Ján Pavol II. dňa 15. septembra 1979 a súčasne bol vymenovaný za štatutárneho arcibiskupa Dukejského. Dňa 18. októbra 1979 sa stal členom pápežskej komisie pre interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu.
Dňa 25. mája 1985 bol arcibiskup Jozef Tomko prijatý do zboru kardinálov a už o mesiac menovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V tomto najvyššom zodpovednom postavení kardinál Tomko riadil šírenie pápežského misijného diela a evanjelizáciu medzi všetkými národmi, kmeňmi a etnickými skupinami sveta. Kardinál Tomko za 16 rokov svojho pôsobenia vykonal asi 100 ciest na rôzne svetadiely. Stál pri zrode 180 nových diecéz a podobných celkov. Vložil ruky na 61 biskupov, ktorých vysvätil, počet kňazov a diakonov, ktorí prijali svätenie z jeho rúk, nie je známy. Jeho homílie, prejavy, články a úvahy v rôznych rečiach tvoria asi 20 zväzkové dielo v jeho súkromnej knižnici. Známe sú jeho knihy o misiách nielen u nás, ale aj vo svete. Jeho súkromná knižnica je obohatená aj o 60 videokaziet, čo je zhruba 120 hodín živých záberov z ciest. Keď ako sedemdesiatsedemročný odovzdal úrad prefekta kongregácie, pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky. Neskôr pôsobil ako predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Jozef Tomko predstavuje jedinečnú osobnosť slovenského národa, ktorá dlhodobo a všestranne pôsobí v rozvoji a šírení kresťanských ideálov a viery, medzináboženského a medzikonfesijného dialógu a porozumenia v medzinárodnom meradle. Osobitný je jeho prínos pre rozvíjanie slovenskej Cirkvi a kresťanskej kultúry v zahraničí v čase komunistického útlaku na Slovensku. Kardinál Tomko sa počas celého svojho cirkevného a akademického pôsobenia aktívne usiloval o rozvoj a šírenie kresťanských myšlienok a prispieval ku kvalite a fungovaniu inštitúcií katolíckej Cirkvi v súbežnom nasadení sa v úsilí o medzináboženský dialóg a porozumenie.
Kardinál Tomko sa stal symbolom a svedkom kresťanskej viery Slovákov, ich oddanosti Petrovmu stolcu a budovateľom kresťanskej kultúry. Výrazne sa zaslúžil o zvýšenie pozitívneho medzinárodného povedomia o Slovákoch a Slovensku. Knižné publikácie Kardinála Jozefa Tomka v slovenčine i v iných jazykoch dosahujú zavŕšenie dvoch desiatok titulov, a to rázu teologického, historického, cirkevnoprávneho, duchovnonáboženského, literárneho.
Publikačná činnosť
Najvýznamnejšie diela (v slovenčine):
Svetlo národov. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Koncil v živote, 1972.
Blaženstvá. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Obzory, 1973.
Kresťan a svet. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Koncil v živote, 1974, 1980.
Kristus včera a dnes. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Otázky dneška, 1976, 1979, 1983.
Základné črty Cirkvi. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Otázky dneška, 1976,1979,1983.
Ekumenizmus. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Otázky dneška, 1977, 1979, 1983. 10 Filozofická fakulta návrh na udelenie čestného doktorátu KU Katolícka univerzita v Ružomberku materiál na rokovanie Vedeckej rady FF KU
Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, edícia Pramene, 1984
Na misijných cestách. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1989; Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1991 .
Odkazy slovenskému národu a spoločenstvám. Bratislava: [b.v.], 1991.
Budovať Cirkev. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1994.
Zriadenie Spišskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecézy a kráľovské patronátne právo v Uhorsku. Spišská Kapitula: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtašáka, 1995.
Misie do tretieho tisícročia. Súčasnosť, základy, perspektívy. Bratislava: Lúč, 2000.
Cudzojazyčné diela:
Die Errichtung der Diözesen Zip, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn. Rím: Slovenský ústav, 1968.
J. Em. Jozef kardinál Tomko, Dr. h. c. KU
