hľadanie miesta1Dňa 2. decembra 2020 sa na pôde Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku uskutočnilo otvorenie výstavy Hľadanie miesta. Už samotný názov evokuje snahu o nájdenie priestoru, ktorý by v budúcnosti slúžil ako reprezentatívne miesto na prezentáciu profesionálnych umeleckých výstupov. Výstava výtvarných diel je aktivitou Katedry výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty KU v rámci Týždňa vedy a techniky 2020.

 

Profesor Rastislav Biarinec, absolvent sochárstva u profesora Juraja Meliša, prezentuje svoje sochárske dielo Dobývanie hôr z roku 2020. Názov v nás možno primárne vyvoláva tému dobýjania hôr ich prvými návštevníkmi, objavovania ich nespoznaných krás či horolezcov, ktorí ako prví zdolali ich najvyššie končiare. Autor má však na mysli úplne iný kontext. Venuje sa aktuálnej téme privlastnenia si krajiny, obsadenia hôr masovou turistikou, podmanenia si nespútanej prírody a jej zneužitia pre voľnočasové aktivity.

 

Sprievodným javom privlastňovania si horského prostredia je neustále budovanie technického zázemia, technologickej infraštruktúry v panenskom tele prírody. Dielo Dobývanie hôr je výsledkom autorových úvah a umeleckej reflexie na tieto témy. Dominantná kovová štruktúra evokujúca pilier lyžiarskeho vleku vyjadruje proces redefinovania hôr z kategórie nedotknutá príroda do polohy hory ako súčasť fenoménu vykorisťovania planéty, ako zdroj hospodárskeho zisku korporácií a jednotlivcov. Fragment skaly vo vrchole kompozície nám pripomína čoraz nedostupnejší a vzácnejší prasvet divej horskej prírody.

 

hľadanie miesta2

 

Aj keď nosnou témou tvorby profesora Jána Kudličku, absolventa maľby u profesora Jána Želibského, je rovnako krajina, dlhodobo sa výtvarne vyjadruje aj k primárne sakrálnym témam Madon a Piet. Biblická Madona s dieťaťom sa u neho stáva súčasťou komplexnejšie ladenej profánnej témy vzťahu matky a dieťaťa.  Tento vzťah zároveň umelec vníma ontologicky ako súčasť vesmíru, Univerza.

 

Ideovo umelec vychádza z ľudových realizácií Madon a Piet, formálne ich výrazne redukuje, popisnosť minimalisticky abstrahuje do podoby dvoch kružníc, ktoré sa blížia k sebe, nežne sa seba dotýkajú ako matka a dieťa, vnárajúc sa do všeobklopujúceho Univerza. Uzavretá kruhová forma je nielen vnímaná ako symbol Boha – Univerza, tvarovo vychádza aj z formálnych daností postáv Madony a jej dieťaťa. Umelec vytvoril cca 20 – 30 vesmírnych Madon v rôznych variáciách, pri ktorých používa rôzne formy kružníc a ich výsekov, ktoré kladie pred biele, ale aj zlaté pozadie. Aj farebnosť je minimalisticky redukovaná na základné 2 – 3 tóny modrej a červenej, čo súvisí nielen s autentickou farebnosťou ľudových sôch, ale aj so sakrálnou symbolikou farieb.

 

hľadanie miesta3

 

Docent Pavol Rusko, absolvent textilu u profesorky Elvíry Antalovej, je umelec, ktorý svoj výtvarný program dlhodobo rozvíja v intenciách geometrickej abstrakcie. Vyznačuje sa premysleným výtvarným konceptom, starostlivo zváženou kompozíciou a s citom pre výber farieb a ich vzájomné pôsobenie.  Vytvára kompaktné farebné plochy, pokiaľ je to žiaduce dá dielu tretiu dimenziu. Neznamená to však v žiadnom prípade, že by jeho tvorba bola lineárna a konštantná, ale naopak, je ako umelec experimentátorom, ktorý neustále skúma možnosti maliarskeho a grafického média a nebráni sa materiálnym a technickým inováciám. Aj vo svojom najnovšom diele neváha využiť rôzne remeselnícke nástroje a zapojiť ich do umeleckého tvorivého počinu.

 

Aj prezentované dielo Rovník, rovnováha dokazuje, že Rusko svoje dielo nevníma v rovine chladnej, neosobnej abstrakcie, ale naopak dáva mu od počiatku hlbší symbolický podtext. Horizontálne a vertikálne línie voči do kruhu formovaným zoskupeniam majú rôzne významové konotácie, ktorých zmysel naznačuje autor v názve diel. Môžeme na nich vidieť kríž, čo odkazuje na Katolícku univerzitu, jej logo, ale aj svetové strany, zemský rovník, podobne sa ponúkajú aj možné polohy interpretácie farieb: modrá – modrá planéta, ružová – teplo, zelená – nádej atď.

 

Významnou súčasťou tradície Katedry výtvarnej výchovy je práca s ľudovým kultúrnym dedičstvom, folklórnymi motívmi a ich výtvarná reinterpretácia v súčasných moderných výtvarných formátoch a stratégiách. V tomto kontexte pripomeniem dlhodobé a úspešné pôsobenie CETART-u – Centra umenia a etnografie pri našej katedre. Doktorka Patrícia Biarincová, absolventka úžitkového umenia, textilu, sa vo svojich dvoch dielach venuje materiálovej a ideovej recyklácii ľudovej výšivky. Fenomén výšivky aktualizuje a prostredníctvom grafických programov vytvára nové výtvarné motívy. Tým revitalizuje veci, myšlienky, postoje či názory z dávnej, resp. nedávnej histórie, a tým nielen predlžuje ich životnosť, ale problematike ľudovej výšivky dáva novú životnú silu.

 

Michal Čajka, kurátor výstavy

 

jún 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

banner web itlib

centrum spirituality

cetart button web

fond uk ku

gentes

logo spyt kniz

osservatore romano

scientia logobanner 2 percenta