rusko maliarDoc. akad. mal. Pavol Rusko, ArtD. sa venuje textilu a textilnému dizajnu, komornej maľbe, kresbe a grafike, tvorbe objektov, interiérovej architektúre i grafickému dizajnu. Popri pedagogickej činnosti na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku pravidelne vystavuje a zúčastňuje sa umeleckých sympózií a workshopov doma i v zahraničí. Pri príležitosti jeho životného jubilea 60 rokov mu gratulujeme a prajeme najmä veľa kreatívnych podnetov. Zároveň prinášame krátky rozhovor s jubilantom.

 

Na Katolíckej univerzite v Ružomberku pôsobíte prakticky od jej založenia. Máte možnosť sledovať dlhodobý rozvoj tejto vzdelávacej inštitúcie. V čom vidíte dnes jej poslanie a jedinečnosť?

 

Áno dodnes si pamätám ako ma Otec biskup Tondra navštívil s Dr. Javorkom, ako vedúceho katedry Úžitkového umenia II., detašovaného pracoviska VŠVU v Bratislave so sídlom v Ružomberku, a žiadal ma o podporu myšlienky založenia Vysokej školy, ktorá by mala vychádzať z katolíckej morálky. Neskôr, v roku 1999 som sa stal súčasťou Pedagogického inštitútu sv. Ondreja a o rok nato vznikla Katolícka univerzita.

 

Jej poslanie a smerovanie sa za celú dobu existencie KU nezmenilo. Formovať myseľ i srdce. Práve to je to podstatné. Formovať i srdce. Kedysi som si myslel, že KU bude komornou univerzitou, kde bude česť a prestíž študovať. Dnes som sklamaný, pretože bujným rozšírením Univerzity, vytváraním detašovaných pracovísk, enormným nárastom počtu študentov v minulosti sa dobrej povesti našej univerzity uškodilo. Dôsledkom je to, že máme problém získať kvalitných študentov. Napriek tomu si myslím, že KU je jedinečná svojou lokalizáciou, za niekoľko minút sme v nádhernej prírode, svojim poslaním, odkazuje na trvalé hodnoty a v neposlednom rade mnohými slušnými ľuďmi.

 

Keďže sa dlhé roky venujete pedagogickej činnosti, ako vnímate súčasných študentov „výtvarnej výchovy“? Viete porovnať prístup súčasnej generácie a generácie študentov napr. spred 20 rokov, existujú medzi nimi výrazne rozdiely v zápale pre umenie, či forme kreativity?

 

Pred 20. rokmi sme mali väčšinu študentov zapálených pre umenie. Mnohí boli absolventi stredných umeleckých škôl, teda mali vstupné skúsenosti a kvality, na ktorých bolo možné stavať. Dnes je to zložitejšie. Existuje väčší počet umeleckých vysokých škôl, /VŠVU Bratislava, AU v B. Bystrici, FU v Košiciach/ a okrem toho zostali tradičné Pedagogické fakulty. Každého šikovného študenta láka viac veľké mesto ako Ružomberok. Našou spádovou oblasťou je Liptov, Orava, Spiš a Východné Slovensko. Keď si predstavíte, že najtalentovanejší odídu inam, k nám prídu iba tí slabší. Napriek tomu vždy sa nájde medzi nimi niekto, pre ktorého má zmysel vykonávať naše povolanie. V našich pedagogických prístupoch dnes dominuje tolerancia a trpezlivosť.

 

Venujete sa predovšetkým maľbe a počítačovej grafike, no nevyhýbate sa ani experimentom s rôznymi technikami. Myslíte si, že súčasné publikum oslovuje viac klasické umenie, alebo umenie vyjadrené novými technológiami?

 

Myslím si, že sa to nedá zovšeobecňovať. Pojem „ klasický“ je veľmi široký. Klasické techniky, témy, formy, postupy? Napr. aj klasická téma, stála, večne platná, stále aktuálna sa dá vyjadriť novými technológiami. Ďalšou úlohou by bolo špecifikovať publikum. Podľa vekovej kategórie, podľa kvality poznania, podľa počtu. Čo je vhodné pre „fajnšmekrov“ a odborníkov asi neulahodí masám. Ten, kto má záujem o umenie si nájde v dnešnej postmodernistickej ponuke čo potrebuje. Ja osobne využívam technológie a postupy podľa toho ako sú schopné pomôcť vyjadreniu mojej myšlienky. 

 

Máte za sebou niekoľko desiatok výstav nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ako vnímate súčasnú možnosť (ne)prezentovať Vašu tvorbu, ale aj tvorbu iných umelcov, ktorá je ovplyvnená stále aktívnou pandémiou? Je aj táto situácia pre Vás výzvou a motiváciou, alebo skôr naopak?

 

Páči sa mi slovná hračka vo vašej otázke. „(ne)prezentovať“. Pridal by som. (Re)prezentovať, sa dá aj v týchto podmienkach.  Je síce pravda, že je dnes návštevnosť výstav minimálna, nekonajú sa vernisáže, ale je to možnosť vyskúšať si komentovanie vlastných výstav, rozvíjať sa v slovnom prejave a definovaní vlastnej tvorby. Následne ju zdieľať na sociálnych sieťach. Napríklad moju výstavu „Pod rúškom svetla“ v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote navštívilo za mesiac iba okolo 200 návštevníkov. Na sociálnych sieťach ju videlo vyše tisíc. Verím, že moju aktuálnu výstavu „Pavol Rusko LX_Positive“ v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne uvidí ešte  viac ľudí a niektorých aj poteší.

 

 

Pavol Rusko po ukončení štúdia pripravil vyše tridsať autorských výstav doma a ďalších dvanásť v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Tatranskej galérie v Poprade, v Norton Priory Museum vo Veľkej Británii, Savaria Museum Szombathely v Maďarsku, Ama Calabria v Taliansku, Kamogawa City v Japonsku a ďalších miestach. Pedagogickej činnosti sa venuje od roku 1992. V súčasnosti pôsobí na Katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

marec 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

 

banner 2 percenta

 

verbum obalka

 

banner1

banner2

banner utv2Absolventi

 

 

logo net fuceIFCU