O prednášajúcich a prednáškach:
M. Lach: Ako sa modlia východní kresťania v pôstnej dobe?
Náčrt modlitby na kresťanskom východe v dobe prípravy na Paschu. Potreba modlitby a potreba pôstu pre súčasného človeka. Ako ich definujú východní cirkevní otcovia. Ako sa vníma modlitba na kresťanskom Východe. Liturgia ako stredobod, z ktorého vychádza celý duchovný život východného kresťana. Liturgické modlitby v pôste, ako výzva k osobnému obráteniu a k príprave na sviatok Paschy. V čom môže tento pohľad obohatiť západného kresťana.
SEODr. Milan Lach, SJ
Narodil sa v roku 1973 v Kežmarku. V roku 1995 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Základné teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte UPJŠ v Prešove a na Teologickej fakulte TU v Bratislave. V rokoch 2001 – 2004 pôsobil v Košiciach v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka TF TU ako vedecký pracovník. V roku 2004 začal postgraduálne štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde v roku 2009 získal doktorát z teológie (SEODr.) obhajobou dizertačnej práce na tému Prínos Juraja Joannikija Baziloviča OSBM na mníšsku formáciu baziliánov Mukačevskej eparchie (1789-1821). V rokoch 2009 - 2011 pracoval v Košiciach ako riaditeľ Centra spirituality Východ – Západ M. Lacka. Od roku 2011 je prodekanom pre zahraničné vzťahy a rozvoj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Je vedúcim katedry systematickej teológie a vyučuje kresťanskú spiritualitu a spiritualitu kresťanského Východu.
J. Baránek: Etika a prieskumy verejnej mienky, manipulácia verejnej mienky
Medzi parlamentnými voľbami neexistuje iný test úspešnosti politických strán, ako sú prieskumy verejnej mienky. Napríklad dlhodobo zlý výsledok v prieskumoch môže politickú stranu marginalizovať a má až katastrofálne následky. Pred voľbami zas môže vyvolať aktivačný efekt - najmä pri stranách, ktoré sa pohybujú tesne pod 5%, čo je hranica potrebná na vstup do parlamentu. Preto je aj snaha z niektorých politických strán, zaplatiť si vyššie percentá v prieskumoch, ako sú reálne. Ide ti najmä o to, aby prípadní voliči takejto strany videli, že ich hlasy neprepadnú. Ak má strana v prieskume napr. 3,5 %, politická strana si "priplatí", aby mala 6,5 %, čo je pre potenciálneho voliča signál, že jeho hlas neprepadne. Tu hovoríme o dosť vysokých finančných čiastkach, ktoré sa pohybujú aj nad 100 tis. €. Je len a len na agentúre samotnej, ako sa k problému postaví a či jej majitelia tomuto vplyvu aj podľahnú. O tom, čo sa stane ak áno a čo - ak nie, bude hovoriť prednáška. Ale aj o tom, ako inak ešte prieskumy môžu ovplyvňovať verejnú mienku a samotnú politiku, ako aj o chýbajúcich kontrolných mechanizmoch. ktoré by "strážili" korektnosť a neúplatnosť agentúr.
RNDr. Ján Baránek
Narodil sa 11. novembra 1958 v Bratislave. Absolvoval gymnázium na ul. L. Sáru v Bratislave, následne Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor geografia. Do novembra 1989 sa venoval ochrane životného prostredia a bol systémový programátor na vtedajšej SVŠT (Slovenská vysoká škola technická, dnes Technická univerzita), neskôr pracoval ako analytik prvej vlny kupónovej privatizácie, zahranično-politický komentátor Slovenského rozhlasu, ako šéf volebnej kampane Michala Kováča v prvých priamych prezidentských voľbách a v súčasnosti je majiteľom agentúry Polis Slovakia.
E. Sláviková-Rabarová: Filmová poéma „Prívet ponad tisícročie“ film o Konštantínovom Proglase v oživenom obraze
Autorské premietanie filmu pri príležitosti 1150 výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. „Prívet ponad tisícročie“ je filmová poéma na verše Konštantínovho Proglasu o aktuálnosti cyrilo-metodského posolstva na prahu 3. tisícročia. Z hľadiska realizácie by sme mohli tento film označiť ako animáciou oživenú galériu veľkomoravského ranostredovekého umenia s uplatnením súdobých výtvarných artefaktov a umeleckých remesiel, ako sú kaligrafia, iluminácia, miniatúra, ikonomaľba, kovolejárstvo a kníhviazačstvo – výroba kódexov.
Mgr. art. Elena Sláviková-Rabarová
Slovenská dramaturgička, scenáristka a režisérka sa narodila v Šaštine. V roku 1969 absolvovala Divadelnú fakultu, odbor dramaturgia na VŠMU v Bratislave. V roku 1968 až 1972 bola vedúcou dramaturgičkou Štúdia animovaných filmov v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Od roku 1973 tam pôsobila ako scenáristka a režisérka animovaných filmov s prevažne etnografickým a umelecko-historickým zameraním. Od roku 1993 pracuje v tejto oblasti ako slobodný umelec. Žije v Bratislave.
M. Bublinec: Odraz vzťahov Najsvätejšej Trojice v živote rodiny
Zamyslenie nad vzťahmi v Trojici, ich aplikácia na každodenný život v rodine a v živote jednotlivca. Uvažovanie bude ukotvené v teológii, ale s aplikáciou aj do antropológie, psychológie a pastorácie.
Mons. ThDr. Marián Bublinec, PhD.
Od júla 2011 do decembra 2012 bol diecéznym administrátorom diecézy Banská Bystrica, kde pôsobil ako generálny vikár, farár a kaplán vo viacerých farnostiach. V rokoch 1992-1995 študoval katechetiku v Ríme, ktorú od roku 1995 prednáša na Teologickom inštitúte v Badíne pri Univerzite Komenského.
M. Spoločníková: Corpus Christi
Kríž a figuratívne stvárnený korpus na ňom, ako najvýraznejšia súčasť sakrálneho umenia s obsahovou pripomienkou dramatických chvíľ na Golgote, predstavuje jadrný zmysel, súhrn Kristovho utrpenia. Pre prehĺbenie duchovného života je pohľad na kríž, spojený s pestovaním iných čností aj najúčinnejším prameňom pre dosiahnutie cieľa kresťanskej dokonalosti a správnej cesty do večnosti.
Mária Spoločníková
Akademická maliarka, ktorá je významnou predstaviteľkou slovenskej reštaurátorskej školy. Od roku 1953 celý doterajší život zasvätila znovuobjavovaniu krásy obrazov a plastík starých majstrov v našich chrámoch a galériách. Medzi Spoločníkovej najdôležitejšie výsledky patrí reštaurovanie gotických polychrómovaných plastík (Madony a sv. Alžbety) a účasť na záchrane tabuľových malieb hlavného oltára Dómu sv. Alžbety v Košiciach, vzácnej drevorezby Madony z Lomničky, z Ruskinoviec, drevorezieb Majstra Pavla z Levoče, tzv. z Malej Kalvárie Ukrižovania v Bazilike sv. Egídia v Bardejove, ako aj plastiky banskobystrického oltára taktiež od Majstra Pavla z Levoče, v Kaplnke sv. Barbory. Mnohé ďalšie diela reštaurované M. Spoločníkovou pochádzajú z lokalít celého Slovenska (Levoča, Lipany, Lendak, Huncovce, Prešov, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Sliače, Kežmarok, Kopernica, Betliar, Krásna Hôrka, Ilija), ale i z depozitárov Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a Východoslovenskej galérie v Košiciach. Bohatá je aj teoretická práca reštaurátorky. Jej biografia zahrňuje desiatky štúdií v odborných periodikách a v šiestich obrazovo textových publikáciách, v ktorých zhodnocuje stav umeleckých pamiatok v rôznych regiónoch Slovenska, priebeh ich reštaurovania, ale aj širšie súvislosti ich spoločenského uplatnenia a poslania sakrálneho umenia vôbec. Diela z reštaurátorských aktivít Márie Spoločníkovej v prinavrátenej kráse plnia svoju funkciu v našich chrámoch a neraz reprezentujú vysokú úroveň nášho sakrálneho umenia na samostatných výstavách tohto odboru doma i v zahraničí.
M. Mráz: Výber životného partnera a modality spolužitia v pohľade antropologických vied
Veľmi aktuálna a v slovenskom prostredí málo spracovaná téma vzťahu muža a ženy, manželstva a ostatných foriem vzájomného spolužitia je príležitosťou reflektovať základné vrstvy tohto sociogénneho vzťahu a načrtnúť premeny foriem spolužitia muža a ženy v posledných desaťročiach. Pre euroatlantické kultúrne univerzum je inštitúcia manželstva axiologicky stále významná. Vznik nových sukcesívnych zväzkov, neformálnych modelov spolužitia a životného štýlu single si žiada hlbšie pochopenie a štúdium. Aktuálna kríza spolužitia muža a ženy je totiž sprevádzaná nárastom depresií a rozličných foriem sociálnej patológie. Rozvoj matrimoniálnych vied je potom nevyhnutným predpokladom pre kvalitné poradenstvo i terapiu. Autor najprv krátko predstaví formujúce sa matrimoniálne vedy. Načrtne teóriu vzťahu v rovine filiácie a aliancie a zameria sa na problematiku selektívneho procesu výberu partnera, aby mohol ukázať premenu motivácií, kalkulov i foriem spolužitia. Napokon sa bude venovať analýze súčasnej krízy vzťahov muža a ženy, inštitúcie manželstva a rodiny a hľadaniu nových východísk a riešení.
Doc. MUDr. ThLic. Marián Mráz PhD.
Narodil sa v roku1945 v Čároch na Záhorí. Absolvoval štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe (1970), atestoval v internej medicíne. Pracoval ako lekár v Čechách a od roku 1975 na Slovensku (Žilina, Martin). V roku 1981 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a tajne študoval filozofiu a teológiu. Po vysviacke, v rokoch 1991-93 absolvoval postgraduálne štúdiá vo Varšave (Pastorálna teológia, Antropológia a Teológia manželstva a rodiny). Dlhoročný člen Vedeckej rady TU, pracovník Katedry psychológie, kde prednáša Antropológiu, Matrimoniológiu a Sexuológiu. Na Teologickej fakulte prednáša Pastorálnu teológiu manželstva a rodiny. Od roku 2009 prednáša antropológiu aj v Poľsku (Bialystok). Dlhodobo spolupracuje s Katedrou Psychologii Zdrowia KUL v Lubline a s Katedrou Socjologii UKSW vo Varšave.Vo vedeckej a výskumnej práci sa zaoberá teóriou medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahu muža a ženy a xenologickým i axiologickým aspektom tvorenia sociálneho univerza.
E. Žilineková: Kultúra, kultúrnosť a kultivovanosť. Komunikácia verbálnym a neverbálnym prejavom (alt. Interpersonálna komunikácia)
Motto: ... ak hovoríte jazykmi a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? (1 Kor 14,9) vs. Čo ste ešte nepovedali...? Dnešnú dobu si my sami ničíme tým, že sa zo zle definovateľných dôvodov vyhýbame komunikácii slovom v jeho celostnom pôsobení. Dorozumievame sa e-mailami, smskami, naučenými komunikačnými technikami a dobrovoľne sa vzdávame človeka v nás. Nepredstaviteľne veľa strácame tým, že z našich slov odchádza duša, že sa vyhýbame pocitom, ktoré sú v obsahu a forme ľudskej komunikácie na akejkoľvek úrovni vlastné iba nám, ľuďom. Ešte nie je neskoro! Vráťme slovu jeho silu, lásku, radosť, teplo, hľadajme v slove pravdu, jeho skutočnú podstatu i šírku jeho významov. Zušľachtime svoj život tým, že po pochopení slova obránime v sebe Slovo... To, z počiatku, to, čo má neodškriepiteľnú váhu až podnes.
Doc.Mgr. art. Eva Žilineková Art.D.
Absolvovala vysokoškolské štúdiá na vtedajšej DF VŠM v roku 1976. Počas druhého ročníka hosťovala v DPOH, dostala výnimočné povolenie na účinkovanie v SRo, v dabingu i v programoch, kde reprezentovala fakultu pod vedením svojich profesorov Mikuláša Hubu, Viliama Záborského a Ctibora Filčíka. Ešte pred ukončením štúdií si za prvé agažmán zvolila z ponuky mnohých slovenských divadiel vtedajšie Krajové divadlo v Nitre, kde pôsobila šesť sezón. Inklinovanie k poézii, pravidelne oceňované na celoštátnej súťaži v prednese umeleckého slova v Poděbradoch, raz na medzinárodnej súťaži vo vtedajšom Leningrade, pokračovalo rovnako úspešne i počas profesionálnej hereckej praxe. Ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia a pred začatím prvej sezóny v angažmán sa začala jej pedagogická práca v predmete Technika javiskovej reči. Po lektorskom pracovnom zaradení pokračovala ako asistentka, odborná asistentka, vtedy už v predmete Koordinácia reči a pohybu, neskôr ako odborná asistentka aj v predmete Umelecký prednes. Po nástupe na NS v Bratislave pokračovala v pedagogickej práci v predmetoch Koordinácia reči a pohybu a Umelecký prednes. V roku 1989 z rúk dekana novozriadenej ČaBF VŠMU Milana Kňažka prevzala diplom o úspešnom ukončení umeleckej ašpirantúry v odbore Herecká tvorba, špecializácia Javisková reč a umelecký prednes. V pedagogickej práci pokračovala na tejto fakulte v predmetoch Technika javiskovej reči a Umelecký prednes, s nadobudnutím akademického titulu - docentka (1.3.1997) v trvaní 36 rokov. V roku 1996 jej bola druhý raz udelená cena Litfondu práve za dlhoročnú umeleckú tvorbu v prednese umeleckého slova; už v roku 1988 túto cenu prevzala za herecký výkon v postave Katy Pohlodkovej z hry K. Horáka Cesta. Počas pedagogickej praxe mala možnosť pôsobiť na Katedre dramaturgie a réžie, kde sa venovala vo výučbe Techniky javiskovej reči i režisérom a dramaturgom, pracuje s poslucháčmi Katedry bábkarskej tvorby a dva semestre výučby strávila i s majstrami zvuku a filmového strihu Katedry strihovej skladby na Fakulte filmovej a televíznej tvorby. Spolupracuje s VŠ študentmi, ktorí si majú možnosť i záujem zapísať predmet prednášaný na DF VŠMU v rámci kreditného systému štúdia (divadelní vedci, režiséri či dramaturgovia, v uplynulom období poslucháči Katedry produkcie, ale i poslucháči rôznych odborov UK). Lektorsky pôsobí v niekoľkých redakciách STv a v komerčných médiách, kde sa zameriava na zdokonaľovanie rečového prejavu moderátorov a redaktorov. Jej skúsenosti využívajú moderátori i mimo svojho pôsobiska, z vlastnej iniciatívy. 10 rokov som pôsobila ako lektorka Divadelnej dielne dospelých na Gorazdovom Močenku, zúčastňuje sa na mnohých súťažiach na Slovensku i v Čechách ako porotkyňa. Skúsenosti z práce s umelcami - cudzincami som mala možnosť doplniť praxou vo funkcii na Slovensku netradičnej - ako "dialog coach" vo veľkofilme o Jánošíkovi pod režijným vedením vynikajúcej hollywoodskej režisérky poľského pôvodu A. Holland a jej dcéry K. Adamik. K vzácnym oceneniam jej práce patrí Cena Fra Angelica v roku 2004, najvyššie celoživotné ocenenie umeleckej práce Krištáľová ruža na Poděbradských dňoch poézie v roku 2007 a zasadenie mojej ruže do rozária v Poděbradoch vedľa takých hereckých osobností ako je M. Kráľovičová, L. Chudík a celá plejáda špičkových českých hercov.
J. Pigula: Antropologická otázka v Confessiones sv. Augustína
Keď sa priblížime k prvým stranám Confessiones sv. Augustína, môžeme konštatovať, že otázky už načrtnuté v Dialógoch z Cassiciacum sa tu znova vynárajú a hľadajú odpoveď v konkrétnom živote autora. Otázka o človeku je takmer otravne pravidelná až po desiatu knihu, kde sa už ukazuje isté svetlo poznania a v posledných troch knihách sa quesitum utišuje. V Dialógoch a predovšetkým v Confessiones, kde Augustín opisuje svoj život, sa otázky obracajú v prvom rade na človeka, od neho sa čakajú odpovede. Je to človek, ktorý sa pýta a hľadá. Sám sebe však porozumie len pred večným TY.
ThDr. Juraj Pigula, PhD.
V roku 1995 vstúpil do Rehole sv. Augustína. Po ukončení základnej teológie v Ríme, absolvoval licenciátne a doktorandské štúdiá na Patristickom Inštitúte “Augustinianum” (2002-2007). Na Katolíckej univerzite v Ružomberku v roku 2009 obhájil doktorát (ThDr., PhD.) na tému Donatizmus a teológia zmierenia sv. Augustína. Od roku 2005 vyučuje patrológiu na Teologickej fakulte KU. Je členom Českej patristickej společnosti, International Association of Patristic Studies. Patrí k tímu autorov slovenských komentárov k Svätému písmu pre Nový a Starý zákon.
J. Jurica: Spravodlivosť a právo
Často v súčasnej dobe počujeme argumentáciu "je to v súlade s právom", používanú ako najvyššiu mieru spravodlivosti a záväznosti. Aký je teda vzťah spravodlivosti a práva? Je pre mňa civilné právo vždy záväzné? Môžeme uvažovať nad tým, či právo má byť iba výsledkom spoločenskej dohody o tom čo je spravodlivé, alebo existuje vyšší princíp podľa ktorej samotné právo má byť posudzované? Je právo samotné norma normans, alebo iba norma normata? Je spravodlivé to čo je zákonné, alebo je záväzné to čo je spravodlivé?
A. Tyrol: Sväté písma hebrejského ľudu a kresťanská Biblia
Kresťanské a židovské náboženstvo majú k sebe veľmi blízko. Obidve náboženstvá sú zjavené, prijímajú teda podobným spôsobom Božie zjavenie. Ich kánon biblických kníh je do istej miery rozdielny. Majú však mnoho spoločného. Porovnávať možno exegetické metódy a prístupy, teologické témy vychádzajúce z biblických posolstiev, ich kontinuitu, diskontinuitu a progres a iné. Pozoruhodný je Pavlov postoj voči židom a niektoré ukážky z judaistickej tradície.
Mons. Prof. ThDr. ThBibl.Lic. Anton Tyrol PhD.
Pochádza z Oravskej Polhory. Po štúdiách na Univerzite Komenského študoval na Studium Biblicum Franciscanum, Flagellazione v Jeruzaleme (Izrael). V rokoch 1999-2011 pôsobil ako riaditeľ Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Od roku 2011 je generálnym vikárom Spišskej diecézy. V rokoch 2000 až 2004 bol prorektorom KU pre vzdelávanie a výchovu. Je členom viacerých vedeckých rád univerzít a redakčných rád vedeckých časopisov.
J. Feník (1976): „Som zahrnutý darmi...” (Fil 4:18): Financie v listoch apoštola Pavla
Táto prednáška bude pokusom analyzovať texty v listoch Pavla, v ktorých sa spomínajú peniaze. Prinesie tak na svetlo Pavlovo vnímanie konceptov ako finančné zabezpečenie, núdza, štedrosť, skúposť, dávanie, solidarita. Prednáška vysvetlí v akých situáciách sa Pavol zmieňuje o peniazoch a aké stratégie používa pri povzbudeniach k štedrosti. Ukáže ako Pavol vníma postoj Boha k peniazom. Rovnako predstaví Pavlov vlastný vzťah k peniazom a tak ponúkne poslucháčovi biblickú víziu financií v optike apoštola národov . . . a ich peňazí.
Dr. Juraj Feník, S. T. D.
Je od júna 2003 kňazom arcidiecézy Košice. Štúdiá teológie a biblických vied absolvoval v rokoch 2000-2008 na The Catholic University of America, Washington, DC (S.T.D.). Ako kaplán pôsobil v UPC Prešov, vo farnosti Drienov a v súčasnosti vo farnosti Košice-Šaca. Na Teologickej fakulte KU prednáša kurzy Nového zákona a novozákonnej gréčtiny.
Program intelektuálnej formácie na KU v ZS 2012/2013
Interdisciplinárny prednáškový cyklus intelektuálnej formácie s diskusiami a hudbou je súčasťou programu Kolégia KU. Okrem jeho členov je otvorený absolventom kolégia, ale aj ostatným študentom univerzity, zamestnancom a iným záujemcom rešpektujúcim hodnoty kolégia.
Čas: utorok 20:00 h
O prednášajúcich a prednáškach
P. Volek: Tomáš Akvinský o človeku
Chápanie človeka Tomášom Akvinským predstavuje vrcholné predstavenie základných problémov človeka, ktoré sú aktuálne aj dnes. Sú v nej spojené metafyzické predpoklady s biologickými názormi prevzatými najmä od Aristotela. Ich interpretácii, rozlíšenie dobovo podmienených biologických názorov od hlbokých metafyzických základov a tým aj pochopenie v dnešnom stave vedeckého poznania, napomôže prednáška a interpretácia textov Tomáša Akvinského.
J. Dolný: John Henry Newman: Idea univerzity
V čom spočíva zmysel a poslanie univerzitného vzdelania? Akú podobu má vzťah katolíckej viery a sekulárneho vzdelania v prostredí katolíckej univerzity? Bl. John Henry Newman (1801-1890), známy anglický konvertita a neskorší kardinál, je považovaný za jedného z najväčších mysliteľov katolíckej cirkvi moderných čias. Knihu Idea univerzity napísal v rokoch 1854-1858 ako cyklus prednášok rektora vtedy novozaloženej katolíckej univerzity v Írsku. Na uvedené otázky v nich odpovedá nadčasovými úvahami, ktoré robia Ideu univerzity klasickým dielom a základným čítaním na aktuálne témy o podstate kresťanského vzdelania a výchovy.
ThLic. Ján Dolný (1981)
P. Olexák: "Jednota poznania? V minulosti a dnes"
Heuristická reflexia o interdisciplinarite a transdisciplinarite. Dve moderné témy v reflexii o jednote poznania. Uvedieme príklady klasického staroveku, stredoveku a moderných dejín. Napriek istému anachronizmu pojmov budeme pozorovať napätie kultúr smerujúce k integrálnemu poznaniu.
HEDr. Peter Olexák, PhD. (1973)
J. Veľbacký: Poslanie sakrálneho umenia v sekularizovanej spoločnosti
Proces sekularizácie spoločnosti a kultúry priniesol veľké zmeny. Vplyvom týchto zmien umenie zmenilo svoje smerovanie. Nastúpila sekularizácia - laicizácia spoločnosti a kultúry. Nejedná sa o odkresťančenie, ale o rozlíšenie medzi božským zjavením a ľudským rozumom, oddelenie sa štátu od Cirkvi, vedy od náboženstva. Tieto zmeny sa preniesli aj so svojimi následkami na všetky úrovne života. Postmoderné umenie sa dostáva do konfliktu s predchádzajúcim obdobím, so zákonmi, ktoré sekularizovaná moderná doba zdedila od náboženstva. Sekularizácia, ktorá sa predstavuje jednotlivým kultúram ako usporiadanie sveta a ľudstva bez vzťahu k Transcendentnu, zasiahla každú oblasť bežného života a rozšírila mentalitu, podľa ktorej je Boh v ľudskom vedomí a existencii úplne alebo z časti neprítomný. Umenie zakorenené v kresťanskom svetonázore bolo prakticky vylúčené a zatlačené do pozície marginálneho fenoménu. Akokoľvek, kresťanské umenie je schopné vyjadriť mimoriadnym spôsobom to, čo nie je možné povedať: je schopné ukázať očiam nášho tela a duše, to čo je neviditeľné. Kresťanské umenie je istým druhom praktickej exegézy, ktorá vie komunikovať biblické posolstvo prostredníctvom krásy. Umenie, ktoré vždy stálo v centre evanjelizácie a zároveň zastávalo dôležitú úlohu pri vieroučných reflexiách, je aj dnes jedným z účinných nástrojov, prostredníctvom ktorého môžeme predstaviť súčasnému človeku evanjeliové posolstvo.
doc. Dr. Ján Veľbacký, PhD. (1971)
P. Volek: Kritériá morálneho hodnotenia ľudských skutkov
Morálna kvalita ľudského skutku závisí od cieľa, prostriedkov, úmyslov a okolností jeho aktéra. Dobro ľudského skutku v aristotelovskej tradícii závisí od toho, nakoľko pomáha človeku dosiahnuť jeho blaženosť. Toto človek dosahuje cnostným životom. Blaženosť človeka podľa Aristotela spočíva v činnosti duše, rozjímaní, čo Tomáš Akvinský dopĺňa, že je to premýšľanie o Bohu a láska k nemu.
prof. Dr. phil. fac. theol. Peter Volek (1964)
Vyštudoval katolícku teológiu v Bratislave a filozofiu na Univerzite v Innsbrucku. Od roku 2001 je vedúcim katedry filozofie na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 2002 sa stal docentom a v roku 2009 profesorom v odbore katolícka teológia. Medzi jeho odborné záujmy patrí stredoveká filozofia (Tomáš Akvinský, Rajmund Lullus), Edita Steinová, bioetika, metafyzika, filozofia mysle. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí práca Erkenntnistheoriebei EdithStein. Frankfurt 1998.
T. Zasepa: Cynizmus versus pravda v komunikácii
Boľavým znakom našich čias je fakt, že v postmodernej spoločnosti ľudia zlej vôle vytvárajú prostredie, ktoré v značnom stupni vplýva na mentalitu a životný štýl súčasného človeka. Hlavným cieľom života takýchto ľudí je kariéra, rýchly vzostup v sociálnej hierarchii, vytváranie si komfortu existencie a fungovania, čo je veľmi vzdialené od evanjeliových zásad a tiež od životného štýlu väčšiny obyvateľstva. Komunikácia s cynikmi si vyžaduje výnimočné kompetencie, emocionálnu rovnováhu a osobnú zrelosť. Prvým cieľom takejto komunikácie má byť demaskovanie zvrátenosti cynikov a ochrana ľudí dobrej vôle pred manipuláciou z ich strany.
prof. Tadeusz Zasępa, PhD. (1946)
P. Bujko, SJ: Duchovný život ako cesta
V tejto prednáške chceme hovoriť o duchovnom živote kresťana. Používame pritom obraz, metaforu cesty na vyjadrenie určitého duchovného procesu rastu, dozrievania, rozvoja. V svedectve Svätého písma sú opísane základné modely veriacej existencie aj obrazom cesty. Rovnako v dejinách spirituality nachádzame rôznorodé formy duchovného života, ktoré sú systematizované a používajú obrazy putovania a cesty na priblíženie ich základných princípov. V reflektovaní týchto biblických a patristických obrazov objavujeme zákonitosti duchovného života platné aj pre súčasného človeka. Základné okruhy prednášky: Božie pozvanie; Duchovný život – Život v Duchu Svätom; Duchovný život – obraz cesty – putovanie; Biblické obrazy putovania; Obraz cesty v dejinách duchovného života; Učenie o troch cestách: via purgativa - cesta očistenia/ via illuminativa - cesta osvietenia/ via unitiva - cesta zjednotenia; Duchovný život súčasného človeka.
Dr. Peter Bujko SJ (1968)
R. Lojan: Ľudská osoba ako subjekt, nie objekt zdravotnej starostlivosti a ochrany. Otázka rešpektovania dôstojnosti ľudskej osoby z medicínskeho, spoločenského a náboženského hľadiska
Čo máme na mysli, keď hovoríme o ľudskej osobe v súčasnej bioetike? Čo to znamená byť ľudskou osobou vo svetle Božieho plánu z hľadiska bioetiky? Má dôstojnosť ľudskej osoby normatívnu hodnotu pre súčasnú bioetiku? Tento príspevok chce poukázať ako každá ľudská osoba je obdarovaná takou dôstojnosťou, pre ktorú si zasluhuje bezpodmienečnú úctu tak z medicínskeho, spoločenského a náboženského hľadiska a ako nikdy ju nemožno zredukovať na užitočný „predmet“, ale vždy musí byť považovaná za subjekt. Ľudska osoba/pacient v zdravotnej starostlivosti nie je „niečo“, ale „niekto“: to platí od okamihu počatia až po smrť.
ThLic. Radovan Lojan, M.A., Ph.D. (1976)
P. Mačala: Personalistická koncepcia pôvodu Slovanov
Aktuálne teoretické koncepty sociálnych vied v rámci štúdia etnicity, identity a nacionalizmu odmietajú národnú identitu, považujú ju za konštrukt mýtov a sociálnych stereotypov. Je národ historicky podmienenou sociálnou kategóriou existujúcou iba ako referenčný rámec diskurzu alebo je objektívnou realitou? Sú adekvátnymi prístupy jednoduchého pozitivizmu archeológie v interpretácii etnogenézy Slovanov? Autor predstaví koncepciu pôvodu Slovanov, ktorá je aplikáciou personalizmu v historickej vede.
PhDr. Pavol Mačala, CSc. (1958)
J. Dolný: Život a dielo Vladimíra Sergejeviča Solovjova
Vladimír Sergejevič Solovjov (1853-1900) je jedným z najoriginálnejších a najvplyvnejších ruských náboženských mysliteľov. Vo svojej filozofickej, teologickej, básnickej a spisovateľskej tvorbe stále smeroval k vízii jednoty ľudského poznania a náboženskej viery i úsiliu o zjednotenie katolíckej cirkvi a pravoslávneho sveta. Odkaz Solovjovho života a diela je veľkým zdrojom inšpirácie aj pre dnešnú dobu.
ThLic. Ján Dolný (1981)