M. Lach: Ako sa modlia východní kresťania v pôstnej dobe?

Náčrt modlitby na kresťanskom východe v dobe prípravy na Paschu. Potreba modlitby a potreba pôstu pre súčasného človeka. Ako ich definujú východní cirkevní otcovia. Ako sa vníma modlitba na kresťanskom Východe. Liturgia ako stredobod, z ktorého vychádza celý duchovný život východného kresťana. Liturgické modlitby v pôste, ako výzva k osobnému obráteniu a k príprave na sviatok Paschy. V čom môže tento pohľad obohatiť západného kresťana.

SEODr. Milan Lach, SJ

Narodil sa v roku 1973 v Kežmarku. V roku 1995 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Základné teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte UPJŠ v Prešove a na Teologickej fakulte TU v Bratislave. V rokoch 2001 – 2004 pôsobil v Košiciach v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka TF TU ako vedecký pracovník. V roku 2004 začal postgraduálne štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde v roku 2009 získal doktorát z teológie (SEODr.) obhajobou dizertačnej práce na tému Prínos Juraja Joannikija Baziloviča OSBM na mníšsku formáciu baziliánov Mukačevskej eparchie (1789-1821). V rokoch 2009 - 2011 pracoval v Košiciach ako riaditeľ Centra spirituality Východ – Západ M. Lacka. Od roku 2011 je prodekanom pre zahraničné vzťahy a rozvoj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Je vedúcim katedry systematickej teológie a vyučuje kresťanskú spiritualitu a spiritualitu kresťanského Východu.

J. Baránek: Etika a prieskumy verejnej mienky, manipulácia verejnej mienky

Medzi parlamentnými voľbami neexistuje iný test úspešnosti politických strán, ako sú prieskumy verejnej mienky. Napríklad dlhodobo zlý výsledok v prieskumoch môže politickú stranu marginalizovať a má až katastrofálne následky. Pred voľbami zas môže vyvolať aktivačný efekt - najmä pri stranách, ktoré sa pohybujú tesne pod 5%, čo je hranica potrebná na vstup do parlamentu. Preto je aj snaha z niektorých politických strán, zaplatiť si vyššie percentá v prieskumoch, ako sú reálne. Ide ti najmä o to, aby prípadní voliči takejto strany videli, že ich hlasy neprepadnú. Ak má strana v prieskume napr. 3,5 %, politická strana si "priplatí", aby mala 6,5 %, čo je pre potenciálneho voliča signál, že jeho hlas neprepadne. Tu hovoríme o dosť vysokých finančných čiastkach, ktoré sa pohybujú aj nad 100 tis. €. Je len a len na agentúre samotnej, ako sa k problému postaví a či jej majitelia tomuto vplyvu aj podľahnú. O tom, čo sa stane ak áno a čo - ak nie, bude hovoriť prednáška. Ale aj o tom, ako  inak ešte prieskumy môžu ovplyvňovať verejnú mienku a samotnú politiku, ako aj o chýbajúcich kontrolných mechanizmoch. ktoré by "strážili" korektnosť a neúplatnosť agentúr.

RNDr. Ján Baránek

Narodil sa 11. novembra 1958 v Bratislave. Absolvoval gymnázium na ul. L. Sáru v Bratislave, následne Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor geografia. Do novembra 1989 sa venoval ochrane životného prostredia a bol systémový programátor na vtedajšej SVŠT (Slovenská vysoká škola technická, dnes Technická univerzita), neskôr pracoval ako analytik prvej vlny kupónovej privatizácie, zahranično-politický komentátor Slovenského rozhlasu, ako šéf volebnej kampane Michala Kováča v prvých priamych prezidentských voľbách a v súčasnosti je majiteľom agentúry Polis Slovakia.

E. Sláviková-Rabarová: Filmová poéma „Prívet ponad tisícročie“ film o Konštantínovom Proglase v oživenom obraze

Autorské premietanie filmu pri príležitosti 1150 výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. „Prívet ponad tisícročie“ je filmová poéma na verše Konštantínovho Proglasu o aktuálnosti cyrilo-metodského posolstva na prahu 3. tisícročia. Z hľadiska realizácie by sme mohli tento film označiť ako animáciou oživenú galériu veľkomoravského ranostredovekého umenia s uplatnením súdobých výtvarných artefaktov a umeleckých remesiel, ako sú kaligrafia, iluminácia, miniatúra, ikonomaľba, kovolejárstvo a kníhviazačstvo – výroba kódexov.

Mgr. art. Elena Sláviková-Rabarová

Slovenská dramaturgička, scenáristka a režisérka sa narodila v Šaštine. V roku 1969 absolvovala Divadelnú fakultu, odbor dramaturgia na VŠMU v Bratislave. V roku 1968 až 1972 bola vedúcou dramaturgičkou Štúdia animovaných filmov v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Od roku 1973 tam pôsobila ako scenáristka a režisérka animovaných filmov s prevažne etnografickým a umelecko-historickým zameraním. Od roku 1993 pracuje v tejto oblasti ako slobodný umelec. Žije v Bratislave.

M. Bublinec: Odraz vzťahov Najsvätejšej Trojice v živote rodiny

Zamyslenie nad vzťahmi v Trojici, ich aplikácia na každodenný život v rodine a v živote jednotlivca. Uvažovanie bude ukotvené v teológii, ale s aplikáciou aj do antropológie, psychológie a pastorácie.

Mons. ThDr. Marián Bublinec, PhD.

Od júla 2011 do decembra 2012 bol diecéznym administrátorom diecézy Banská Bystrica, kde pôsobil ako generálny vikár, farár a kaplán vo viacerých farnostiach. V rokoch 1992-1995 študoval katechetiku v Ríme, ktorú od roku 1995 prednáša na Teologickom inštitúte v Badíne pri Univerzite Komenského.

M. Spoločníková: Corpus Christi

Kríž a figuratívne stvárnený korpus na ňom, ako najvýraznejšia súčasť sakrálneho umenia s obsahovou pripomienkou dramatických chvíľ na Golgote, predstavuje jadrný zmysel, súhrn Kristovho utrpenia. Pre prehĺbenie duchovného života je pohľad na kríž, spojený s pestovaním iných čností aj najúčinnejším prameňom pre dosiahnutie cieľa kresťanskej dokonalosti a správnej cesty do večnosti.

Mária Spoločníková

Akademická maliarka, ktorá je významnou predstaviteľkou slovenskej reštaurátorskej školy. Od roku 1953 celý doterajší život zasvätila znovuobjavovaniu krásy obrazov a plastík starých majstrov v našich chrámoch a galériách. Medzi Spoločníkovej najdôležitejšie výsledky patrí reštaurovanie gotických polychrómovaných plastík (Madony a sv. Alžbety) a účasť na záchrane tabuľových  malieb hlavného oltára Dómu sv. Alžbety v Košiciach, vzácnej drevorezby Madony z Lomničky, z Ruskinoviec, drevorezieb Majstra Pavla z Levoče, tzv. z Malej Kalvárie Ukrižovania v Bazilike sv. Egídia v Bardejove, ako aj plastiky banskobystrického oltára taktiež od Majstra Pavla z Levoče, v Kaplnke sv. Barbory. Mnohé ďalšie diela reštaurované M. Spoločníkovou pochádzajú z lokalít celého Slovenska (Levoča, Lipany, Lendak, Huncovce, Prešov, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Sliače, Kežmarok, Kopernica, Betliar, Krásna Hôrka, Ilija), ale i z depozitárov  Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a Východoslovenskej galérie v Košiciach. Bohatá je aj teoretická práca reštaurátorky. Jej biografia zahrňuje desiatky štúdií v odborných periodikách a v šiestich obrazovo textových publikáciách, v ktorých zhodnocuje stav umeleckých pamiatok v rôznych regiónoch Slovenska, priebeh ich reštaurovania, ale aj širšie súvislosti ich spoločenského uplatnenia a poslania sakrálneho umenia vôbec. Diela z reštaurátorských aktivít Márie Spoločníkovej v prinavrátenej kráse plnia svoju funkciu v našich chrámoch a neraz reprezentujú vysokú úroveň nášho sakrálneho umenia na samostatných výstavách tohto odboru doma i v zahraničí.

M. Mráz: Výber životného partnera a modality spolužitia v pohľade antropologických vied

Veľmi aktuálna a v slovenskom prostredí málo spracovaná téma vzťahu muža a ženy, manželstva a ostatných foriem vzájomného spolužitia je príležitosťou reflektovať základné vrstvy tohto sociogénneho vzťahu a načrtnúť premeny foriem spolužitia muža a ženy v posledných desaťročiach. Pre euroatlantické kultúrne univerzum  je inštitúcia manželstva axiologicky stále významná. Vznik nových sukcesívnych zväzkov, neformálnych modelov spolužitia a životného štýlu single si žiada hlbšie pochopenie a štúdium. Aktuálna kríza spolužitia muža a ženy je totiž sprevádzaná nárastom depresií a rozličných foriem sociálnej patológie. Rozvoj matrimoniálnych vied je potom nevyhnutným predpokladom pre kvalitné poradenstvo i terapiu. Autor najprv krátko predstaví formujúce sa matrimoniálne vedy. Načrtne teóriu vzťahu  v rovine filiácie a aliancie a zameria sa na problematiku selektívneho procesu výberu partnera, aby mohol ukázať premenu motivácií, kalkulov i foriem spolužitia. Napokon sa bude venovať analýze súčasnej krízy vzťahov muža a ženy, inštitúcie manželstva a rodiny a hľadaniu nových východísk a riešení.

Doc. MUDr. ThLic. Marián Mráz PhD.

Narodil sa v roku1945 v Čároch na Záhorí. Absolvoval štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe (1970), atestoval v internej medicíne. Pracoval ako lekár v Čechách a od roku 1975 na Slovensku (Žilina, Martin). V roku 1981 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a tajne študoval filozofiu a teológiu. Po vysviacke, v rokoch 1991-93 absolvoval postgraduálne štúdiá vo Varšave (Pastorálna teológia, Antropológia a Teológia manželstva a rodiny). Dlhoročný člen Vedeckej rady TU, pracovník Katedry psychológie, kde prednáša Antropológiu, Matrimoniológiu a Sexuológiu. Na Teologickej fakulte prednáša Pastorálnu teológiu manželstva a rodiny. Od roku 2009 prednáša antropológiu aj v Poľsku (Bialystok). Dlhodobo spolupracuje s Katedrou Psychologii Zdrowia KUL v Lubline a s Katedrou Socjologii UKSW vo Varšave.Vo vedeckej a výskumnej práci sa zaoberá teóriou medziľudských vzťahov, špeciálne vzťahu muža a ženy a xenologickým i axiologickým aspektom tvorenia sociálneho univerza.

E. Žilineková: Kultúra, kultúrnosť a kultivovanosť. Komunikácia verbálnym a neverbálnym prejavom (alt. Interpersonálna komunikácia)

Motto: ... ak hovoríte jazykmi a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? (1 Kor 14,9)   vs.  Čo ste ešte nepovedali...? Dnešnú dobu si my sami ničíme tým, že sa zo zle definovateľných dôvodov vyhýbame komunikácii slovom v jeho celostnom pôsobení. Dorozumievame sa e-mailami, smskami, naučenými komunikačnými technikami a dobrovoľne sa vzdávame človeka v nás. Nepredstaviteľne veľa strácame tým, že z našich slov odchádza duša, že sa vyhýbame pocitom, ktoré sú v obsahu a forme ľudskej komunikácie na akejkoľvek úrovni vlastné iba nám, ľuďom. Ešte nie je neskoro! Vráťme slovu jeho silu, lásku, radosť, teplo, hľadajme v slove pravdu, jeho skutočnú podstatu i šírku jeho významov. Zušľachtime svoj život tým, že po pochopení slova obránime v sebe Slovo... To, z počiatku, to, čo má neodškriepiteľnú váhu až podnes.

Doc.Mgr. art. Eva Žilineková Art.D.

Absolvovala vysokoškolské štúdiá na vtedajšej DF VŠM v roku 1976. Počas druhého ročníka hosťovala v DPOH, dostala výnimočné povolenie na účinkovanie v SRo, v dabingu i v programoch, kde reprezentovala fakultu pod vedením svojich profesorov Mikuláša Hubu, Viliama Záborského a Ctibora Filčíka. Ešte pred ukončením štúdií si za prvé agažmán zvolila z ponuky mnohých slovenských divadiel vtedajšie Krajové divadlo v Nitre, kde pôsobila šesť sezón. Inklinovanie k poézii, pravidelne oceňované na celoštátnej súťaži v prednese umeleckého slova v Poděbradoch, raz na medzinárodnej súťaži vo vtedajšom Leningrade, pokračovalo rovnako úspešne i počas profesionálnej hereckej praxe. Ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia a pred začatím prvej sezóny v angažmán sa začala jej pedagogická práca v predmete Technika javiskovej reči. Po lektorskom pracovnom zaradení pokračovala ako asistentka, odborná asistentka, vtedy už v predmete Koordinácia reči a pohybu, neskôr ako odborná asistentka aj v predmete Umelecký prednes. Po nástupe na NS v Bratislave  pokračovala v pedagogickej práci v predmetoch Koordinácia reči a pohybu a Umelecký prednes. V roku 1989 z rúk dekana novozriadenej ČaBF VŠMU Milana Kňažka prevzala diplom o úspešnom ukončení umeleckej ašpirantúry v odbore Herecká tvorba, špecializácia Javisková reč a umelecký prednes. V pedagogickej práci pokračovala na tejto fakulte v predmetoch Technika javiskovej reči a Umelecký prednes, s nadobudnutím akademického titulu - docentka (1.3.1997) v trvaní 36 rokov.  V roku 1996 jej bola druhý raz udelená cena Litfondu práve za dlhoročnú umeleckú tvorbu v prednese umeleckého slova; už v roku 1988 túto cenu prevzala za herecký výkon v postave Katy Pohlodkovej z hry K. Horáka Cesta. Počas pedagogickej praxe mala možnosť pôsobiť na Katedre dramaturgie a réžie, kde sa venovala vo výučbe Techniky javiskovej reči i režisérom a dramaturgom,  pracuje s poslucháčmi Katedry bábkarskej tvorby a dva semestre výučby strávila i s majstrami zvuku a filmového strihu Katedry strihovej skladby na Fakulte filmovej a televíznej tvorby. Spolupracuje s VŠ študentmi, ktorí si majú možnosť i záujem zapísať predmet prednášaný na DF VŠMU v rámci kreditného systému štúdia (divadelní vedci, režiséri či dramaturgovia, v uplynulom období poslucháči Katedry produkcie, ale i poslucháči rôznych odborov UK). Lektorsky pôsobí v niekoľkých redakciách STv a v komerčných médiách, kde sa zameriava na zdokonaľovanie rečového prejavu moderátorov a redaktorov. Jej skúsenosti využívajú moderátori i mimo svojho pôsobiska, z vlastnej iniciatívy. 10 rokov som pôsobila ako lektorka Divadelnej dielne dospelých na Gorazdovom Močenku, zúčastňuje sa na mnohých súťažiach na Slovensku i v Čechách ako porotkyňa.  Skúsenosti z práce s umelcami - cudzincami som mala možnosť doplniť praxou vo funkcii na Slovensku netradičnej - ako "dialog coach" vo veľkofilme o Jánošíkovi pod režijným vedením vynikajúcej hollywoodskej režisérky poľského pôvodu A. Holland a jej dcéry K. Adamik. K vzácnym oceneniam jej práce patrí Cena Fra Angelica v roku 2004, najvyššie celoživotné ocenenie umeleckej práce Krištáľová ruža na Poděbradských dňoch poézie v roku 2007 a zasadenie mojej ruže do rozária v Poděbradoch vedľa takých hereckých osobností ako je M. Kráľovičová, L. Chudík a celá plejáda špičkových českých hercov.

J. Pigula: Antropologická otázka v Confessiones sv. Augustína

Keď sa priblížime k prvým stranám Confessiones sv. Augustína, môžeme konštatovať, že otázky už načrtnuté v Dialógoch z Cassiciacum sa tu znova vynárajú a hľadajú odpoveď v konkrétnom živote autora. Otázka o človeku je takmer otravne pravidelná až po desiatu knihu, kde sa už ukazuje isté svetlo poznania a v posledných troch knihách sa quesitum utišuje. V Dialógoch a predovšetkým v Confessiones,  kde Augustín opisuje svoj život, sa otázky obracajú v prvom rade na človeka, od neho sa čakajú odpovede. Je to človek, ktorý sa pýta a hľadá. Sám sebe však porozumie len pred večným TY.

ThDr. Juraj Pigula, PhD. 

V roku 1995 vstúpil do Rehole sv. Augustína. Po ukončení základnej teológie v Ríme, absolvoval licenciátne a doktorandské štúdiá na Patristickom Inštitúte “Augustinianum” (2002-2007). Na Katolíckej univerzite v Ružomberku v roku 2009 obhájil doktorát (ThDr., PhD.) na tému Donatizmus a teológia zmierenia sv. Augustína. Od roku 2005 vyučuje patrológiu na Teologickej fakulte KU. Je členom Českej patristickej společnosti, International Association of Patristic Studies. Patrí k tímu autorov slovenských komentárov k Svätému písmu pre Nový a Starý zákon.

J. Jurica: Spravodlivosť a právo

Často v súčasnej dobe počujeme argumentáciu "je to v súlade s právom", používanú  ako najvyššiu mieru spravodlivosti a záväznosti. Aký je teda vzťah spravodlivosti a práva? Je pre mňa civilné právo vždy záväzné? Môžeme uvažovať nad tým, či právo má byť  iba výsledkom spoločenskej dohody o tom čo je spravodlivé, alebo existuje vyšší princíp podľa ktorej samotné právo má byť posudzované?  Je právo samotné norma normans, alebo iba norma normata?  Je spravodlivé to čo je zákonné, alebo je záväzné to čo je spravodlivé?

A. Tyrol: Sväté písma hebrejského ľudu a kresťanská Biblia

Kresťanské a židovské náboženstvo majú k sebe veľmi blízko. Obidve náboženstvá sú zjavené, prijímajú teda podobným spôsobom Božie zjavenie. Ich kánon biblických kníh je do istej miery rozdielny. Majú však mnoho spoločného. Porovnávať možno exegetické metódy a prístupy, teologické témy vychádzajúce z biblických posolstiev, ich kontinuitu, diskontinuitu a progres a iné. Pozoruhodný je Pavlov postoj voči židom a niektoré ukážky z judaistickej tradície.

Mons. Prof. ThDr. ThBibl.Lic. Anton Tyrol PhD.

Pochádza z Oravskej Polhory. Po štúdiách na Univerzite Komenského študoval na Studium Biblicum Franciscanum, Flagellazione v Jeruzaleme (Izrael). V rokoch 1999-2011 pôsobil ako riaditeľ Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Od roku 2011 je generálnym vikárom Spišskej diecézy. V rokoch 2000 až 2004 bol prorektorom KU pre vzdelávanie a výchovu. Je členom viacerých vedeckých rád univerzít a redakčných rád vedeckých časopisov.

J. Feník (1976): „Som zahrnutý darmi...” (Fil 4:18): Financie v listoch apoštola Pavla

Táto prednáška bude pokusom analyzovať texty v listoch Pavla, v ktorých sa spomínajú peniaze. Prinesie tak na svetlo Pavlovo vnímanie konceptov ako finančné zabezpečenie, núdza, štedrosť, skúposť, dávanie, solidarita. Prednáška vysvetlí v akých situáciách sa Pavol zmieňuje o peniazoch a aké stratégie používa pri povzbudeniach k štedrosti. Ukáže ako Pavol vníma postoj Boha k peniazom. Rovnako predstaví Pavlov vlastný vzťah k peniazom a tak ponúkne poslucháčovi biblickú víziu financií v optike apoštola národov . . . a ich peňazí.

Dr. Juraj Feník, S. T. D. 

Je od júna 2003 kňazom arcidiecézy Košice. Štúdiá teológie a biblických vied absolvoval v rokoch 2000-2008 na The Catholic University of America, Washington, DC (S.T.D.). Ako kaplán pôsobil v UPC Prešov, vo farnosti Drienov a v súčasnosti vo farnosti Košice-Šaca. Na Teologickej fakulte KU prednáša kurzy Nového zákona a novozákonnej gréčtiny. 

Miesto: rektorát KU (Sieň rektorov)

9. október 2012: Peter Volek: Tomáš Akvinský o človeku

16. október 2012: Ján Dolný: John Henry Newman: Idea univerzity

23. október 2012: Peter Olexák: "Jednota poznania? V minulosti a dnes"

30. október 2012: Ján Veľbacký: Poslanie sakrálneho umenia v sekularizovanej spoločnosti

6. november 2012: Peter Volek: Kritériá morálneho hodnotenia ľudských skutkov

13. november 2012: Tadeusz Zasepa: Cynizmus versus pravda v komunikácii

20. november 2012: Peter Bujko, SJ: Duchovný život ako cesta

27. november 2012: Radovan Lojan: Ľudská osoba ako subjekt, nie objekt zdravotnej starostlivosti a ochrany. Otázka rešpektovania dôstojnosti ľudskej osoby z medicínskeho, spoločenského a náboženského hľadiska

4. december 2012: Pavol Mačala: Personalistická koncepcia pôvodu Slovanov

11. december 2012: Ján Dolný: Život a dielo Vladimíra Sergejeviča Solovjova

Vyštudoval katolícku teológiu v Bratislave a filozofiu na Univerzite v Innsbrucku. Od roku 2001 je vedúcim katedry filozofie na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 2002 sa stal docentom a v roku 2009 profesorom v odbore katolícka teológia. Medzi jeho odborné záujmy patrí stredoveká filozofia (Tomáš Akvinský, Rajmund Lullus), Edita Steinová, bioetika, metafyzika, filozofia mysle. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí práca Erkenntnistheoriebei Edith Stein. Frankfurt 1998.

Študoval v seminári Sv. Karola Boromejského v Košiciach a na The Catholic University of America vo Washigtone, DC, kde je doktorandom v odbore systematická teológia. Jeho dizertačná práca sa zaoberá témou teologického porozumenia vzťahu dogmatického vývinu a pápežského úradu v Cirkvi v myslení Bl. Johna Henryho Newmana (1801-1890) a Vladimíra Sergejeviča Solovjova (1853-1900). Pôsobí ako kaplán vo farnosti Sv. Gorazda a spoločníkov v Košiciach.

V rokoch 1998 - 2003 štúdium cirkevných dejín v Ríme na pápežskej univerzite Pontificia università Gregoriana. V rokoch 1999 - 2000 štúdium archivistiky, paleografie a diplomatiky vo Vatikáne Scuola Vaticana. V rokoch 1991 - 1997 štúdium teológie na teologickom inštitúte bisk. Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí.

Po dokončení štúdií teológie na Lateránskej univerzite v Ríme pokračoval v štúdiu hudby na Pápežskom Inštitúte posvätnej hudby v Ríme, ktoré ukončil dosiahnutím doktorátu z gregoriánskeho spevu. V súčasnosti pôsobí ako docent na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Aktívne sa zúčastňuje na medzinárodných vedeckých konferenciách a podujatiach zaoberajúcich sa stredovekou hudbou a jej interpretáciou. Zároveň je pracovníkom Liturgického inštitútu Jána Jaloveckého v Košiciach. Ako dirigent účinkuje na koncertoch doma i v zahraničí (Taliansko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Írsko, Litva). Okrem spomínaných aktivít od roku 2005 zastáva funkciu moderátora cirkevnej hudby a spevu v Košickej arcidiecéze. Je zakladateľom a dirigentom zboru Jubilus a speváckeho telesa Voces Gregorianae Cassoviensses.

V rokoch 1962 – 1965 študoval na gymnáziu v Częstochowej, pokračoval v Kňazskom seminári diecézy Częstochowa v Krakove, kde štúdium ukončil v roku 1971. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Katolíckej univerzite v Lubline (1974 – 1977), absolvoval aj viaceré študijné stáže na The Catholic University of America vo Washingtone, na University of Geneva v Ženeve a na Universita Cattolica del Sacro Cuore v Miláne. Doktorát z pastorálnej teológie dosiahol v roku 1983 na lublinskej Katolíckej univerzite, v roku 1987 bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie. V roku 1995 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom. V roku 1993 založil v Poľsku Katolícke Rádio Lublin a stal sa jeho prvým riaditeľom. V rovnakom roku založil lublinskú edíciu týždenníka Nedeľa, kde pôsobil aj ako redaktor. V roku 1999 založil Lubelsku Szkołu Biznesu – Szkołu Wyższu (neskôr Lubelska Szkoła Wyższa im. Króla Władysława Jagiełły) v Lubline a do roku 2008 v nej pôsobil vo funkcii rektora. V apríli 2008 ho Akademický senát KU zvolil za jej rektora, od júla 2012 pokračuje v úrade rektora v druhom funkčnom období. Pôsobí ako člen viacerých medzinárodných vedeckých rád, profesijných spolkov a združení. Život a dielo prof. Zasępu ocenili viaceré domáce a svetové inštitúcie. Koncom minulého roka ho za svojho člena zvolila aj prestížna Európska akadémia vied a umení so sídlom v Salzburgu.

Je provinciálom Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Narodil sa vo Vranove nad Topľou. V roku 1990 nastúpil do kňazského seminára biskupa Jána Vojtašáka v Spišskej Kapitule ako bohoslovec košickej diecézy. V roku 1993 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Po noviciáte pokračoval v štúdiu teológie na Teologickom inštitúte sv. Alojza SJ v Bratislave. Po kňazskej vysviacke v roku 1998 pôsobil dva roky v exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove. V roku 2000 začal postgraduálne štúdium teológie na Vysokej škole filozoficko-teologickej Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Vo svojom licenciáte a doktoráte sa venoval dogmatickej teológii a ignaciánskej spiritualite. V roku 2005 začal prednášať na Teologickej fakulte TU v Bratislave a na Pedagogickej fakulte spomínanej univerzity v Trnave.

Narodil v Humennom. Teologickú fakultu vyštudoval v Košiciach (2002). V roku 2006 získal na Univerzite Sv. Pavla v Ottawe, Kanade licenciát z posvätnej teológie a kresťanskej etiky a v roku 2012 pod vedenim prof. ThDr. Carolyn Sharp, PhD, obhájil na Teologickej fakulte, Univerzite Sv. Pavla v Ottawe dizertačnú prácu týkajúcu sa pohľadu súčasnej bioetiky na človeka v palliatívnej starostlivosti a bol mu udelený titul Ph.D. Radoslav Lojan sa orientuje na problematiku a dilemy súčasnej bioetiky týkajúce sa umierania a smrti človeka. Je členom Inštitútu aplikovanej Etiky prof. Alexandra Spesza pri TF KU, Katolíckej Medicínskej Associácie v USA (CMA) a Katolíckej Teologickej Spoločnosti v USA (CTSA) v Kanade (CTS) a v Europe (ESCT).

Riaditeľ Slovenského historického ústavu MS v Martine. Študoval archelógiu na Masarykovej univerzite v Brne, pracoval ako odborný a vedecký pracovník v Archeologickom ústave SAV, v rokoch 2006 – 2010 pôsobil na Katedre histórie FF KU. Venuje sa problematike počiatkov roľníctva a pastierstva v Karpatoch a etnogenéze Slovanov, patrí k zakladajúcim členom Vedeckého združenia personalizmu (Lublin, Poľsko), je členom jeho vedenia.

Študoval v seminári Sv. Karola Boromejského v Košiciach a na Catholic University of America vo Washigtone, DC, kde je doktorandom v odbore systematická teológia. Jeho dizertačná sa zaoberá témou teologického porozumenia vzťahu dogmatického vývinu a pápežského úradu v Cirkvi v myslení Bl. Johna Henryho Newmana (1801-1890) a Vladimíra Sergejeviča Solovjova (1853-1900). Pôsobí ako kaplán vo farnosti Sv. Gorazda a spoločníkov v Košiciach.