Vo svojej akademickej a výskumnej činnosti sa zameriava predovšetkým na problematiku prevencie a liečby závislostí, otázky mládeže a rodiny, ako aj na témy súvisiace s kultúrnou senzitivitu a kompetenciou v sociálnej práci a psychologickej praxi. V jej publikáciách sa často objavujú aj otázky rodičov detí v konflikte so zákonom, význam komunitne vedených podporných skupín či medzikultúrna komunikácia v prostredí zdravotníckej starostlivosti.

Dr. Goliath tak spája odborné znalosti zo sociálnej práce a psychológie s praktickým dôrazom na kultúrny kontext a spoločenské výzvy, ktoré sú charakteristické pre juhoafrické prostredie. Jej práca prispieva k rozvoju citlivých a účinných prístupov v sociálnej práci, a zároveň reflektuje potrebu podpory zraniteľných skupín, rodín a komunít v meniacom sa spoločenskom prostredí.

Veonna sa zúčastnila mobility výučba v rámci programu Erasmus+ KA171, ako zástupca Oddelenia pre internacionalizáciu na Nelson Mandela University, kde zároveň plní úlohu kontaktnej osoby pre odbornú prax. Jej mobilita zahŕňala prednášanie na katedre sociálnej práce. Okrem toho realizovala návštevy agentúr, aby zistila ich vhodnosť pre program praktickej stáže dvoch študentov sociálnej práce v rámci programu mobility študentov (plánovaného na zimný semester 2026/2027). Jej prítomnosť bola využitá aj ako súčasť neformálnych stretnutí so zamestnancami a študentmi KU v Ružomberku počas ktorých je možnosť stretnúť sa so zaujímavými hosťami a diskutovať na aktuálne témy. V prípade Veonny šlo o tému „Wellness enhancement: through altering transactional patterns and personal management“. Budeme sa venovať problematike zlepšenia kvality nášho života z pohľadu toho, ako ľudia riadia sami seba (osobné riadenie) a ako komunikujú s ostatnými (transakčné vzorce).

Ako uvádza Veonna „veľkú podporu mi poskytol PaedDr. Martin Pinkoš, referent pre medzinárodné vzťahy. Jeho dôkladná príprava všetkých potrebných dokumentov, jasná a konzistentná komunikácia a uľahčenie komunikácie medzi mnou a katedrou sociálnej práce na hostiteľskej univerzite mali neoceniteľnú hodnotu. Chcela by som poďakovať za to, že prekročili rámec svojich povinností, aby som sa cítila vítaná, integrovaná a zorientovaná nielen na univerzite, ale aj v meste Ružomberok a v bohatom kultúrnom dedičstve Slovenska. Ich pohostinnosť zahŕňala pomoc pri hľadaní kompatibilného adaptéra pre môj laptop, dopravu medzi mojim ubytovaním a univerzitou, ako aj odvoz a dovoz na vlakovú stanicu a sprístupnenie historických pamiatok krajiny v sprievode dobre informovaného sprievodcu. Som tiež vďačná za zaradenie do prezentácií zameraných na budovanie tímu medzinárodných študentov (o kultúrnom šoku, ktoré predstavil vedúci katedry sociálnej práce Daniel Markovič), exkurziu s medzinárodnými študentmi na Oravský hrad a do Múzea oravského vidieka. Tieto skúsenosti obohatili moje vedomosti o histórii a kultúre Slovenska, čo mi umožní pripraviť našich študentov a kolegov, ktorí sa v roku 2026 zúčastnia programu mobility. Okrem toho mi to poskytlo aj pohľad na vytváranie prostredia, ktoré podporuje angažovanosť študentov, prispieva k ich pozitívnemu prispôsobeniu sa v cudzej krajine a dáva im príležitosť nadviazať spoluprácu. Odniesla som si niekoľko poznatkov o tom, ako zámerné zapojenie a starostlivé plánovanie môžu priniesť viacero výsledkov na prevádzkovej, programovej a medziľudskej úrovni.“

„Uvedomila som si, že väčšina kolegov z hostiteľskej univerzity, s ktorými som spolupracovala, má hlboké znalosti o historickom a kultúrnom dedičstve svojej krajiny. Nedávny prechod krajiny od komunistického režimu bol populárnou témou a triezva kritika hodnôt a obmedzení komunizmu a prechodného obdobia poskytla vyvážený pohľad. Medzi skúsenosťami Južnej Afriky s apartheidom a situáciou od dosiahnutia demokracie možno nájsť niekoľko paralel. Nerovnosť je evidentná v rôznych typoch bývania, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti, v rôznych spôsoboch dopravy a v prioritách spotrebiteľov pri nákupoch. To však ostro kontrastuje s Južnou Afrikou, kde väčšina našich občanov žije v extrémnej chudobe, s mierou nezamestnanosti viac ako 33 % z 64 miliónov občanov (Statistics SA 2025), v porovnaní so Slovenskom, kde je miera nezamestnanosti v niektorých regiónoch aj na 3 % z celkového počtu 5,4 milióna obyvateľov.

Ďalšou spoločnou črtou Slovenska a Južnej Afriky je, že obe krajiny prešli „mierovým“ prechodom k nezávislosti a demokracii, čo by mohlo byť kľúčovým bodom pre zapojenie študentov a zamestnancov do spoločného online vzdelávacieho programu.

Bola som tiež ohromená novým využitím historických pamiatok a budov na Slovensku (napr. židovská synagóga, ktorá sa stala miestom stretávania (medzi univerzitou a verejnosťou) a historické pamiatky, ktoré generujú dôležité príjmy pre mesto.

Mal som česť zúčastniť sa osláv 25. výročia univerzity a osobitne ma zaujalo, keď rektor Jaroslav Demko zdôraznil, že súčasťou jeho cieľov je vzájomný rešpekt a uznanie ľudskosti. Na pragmatickej úrovni navrhol, že by to malo zahŕňať vzájomné pozdravovanie a následné usmievanie sa na seba. To rezonovalo s mojou skúsenosťou, keď som sa cítila neviditeľná v chodbách univerzity a na verejných priestranstvách, ale vždy, keď som niekoho pozdravila alebo požiadala o radu, bola som prijatá priateľsky. Z týchto stretnutí som vyvodila záver, že multilingvizmus a tréning diverzity by sa mohli odporučiť ako charakteristické programy inštitúcie. Väčšina kolegov a študentov, s ktorými som sa stretla, sa zhodla, že ich primárny obraz o Južnej Afrike je ovplyvnený násilím, o ktorom informujú médiá. Tento obmedzený pohľad na našu krajinu je poľutovaniahodný, ale umožňuje vytvoriť komplexnejší obraz prostredníctvom mobility študentov a zamestnancov tohto druhu.

Bola som ohromená pokrokom, ktorý hostiteľská univerzita dosiahla v oblasti inkluzívnej kultúry pre študentov s rôznymi postihnutiami a v mobilizácii inštitucionálnych podporných služieb a zdrojov pre psychosociálne, fyzické, emocionálne a duchovné blaho študentov, ako aj v oblasti praktického vzdelávania. Ide o vynikajúcu prax využívania inštitucionálnej infraštruktúry a zdrojov na doplnenie akademického vzdelávacieho programu.“