Mohli by ste sa našim čitateľom predstaviť a priblížiť univerzitu, z ktorej prichádzate?

Volám sa Xola Bulumko Quvile a pochádzam z mestečka Tsolo v Južnej Afrike. Som doktorandom a začínajúcim vysokoškolským pedagógom na Nelson Mandela University, kde sa zapájam do výučby, vzdelávacích aktivít a podpory vedeckovýskumnej činnosti.

Nelson Mandela University navštevuje viac ako 27 000 študentov pochádzajúcich z rozmanitého kultúrneho a medzinárodného prostredia. Univerzita sídli v meste Gqeberha, pričom jeden z jej hlavných kampusov sa nachádza v prírodnej rezervácii. Ponúka študijné programy od certifikátov až po doktorandské štúdium. Jej umiestnenie v národných a medzinárodných rebríčkoch sa líši podľa použitej metodiky hodnotenia, no v Južnej Afrike je patrí 11 alebo 12 miesto a globálne patrí miesto okolo 1600.

Čo Vás motivovalo absolvovať mobilitu Erasmus+ na Slovensku a práve na Katolíckej univerzite v Ružomberku?

Chcel som si rozšíriť obzory prostredníctvom učenia sa, prehodnocovania svojich doterajších poznatkov a priameho kontaktu s odlišnou kultúrou, identitou a kultúrnym dedičstvom. Nezaujímala ma iba samotná Katolícka univerzita v Ružomberku, ale aj komunity, ktoré ju obklopujú. Prvýkrát som chcel zažiť život v spoločnosti, v ktorej patrím k viditeľnej menšine, a zároveň lepšie spoznať demokratický systém Slovenska a spôsob spolunažívania rôznych komunít.

Najviac ma zaujímalo fungovanie univerzity, jej akademické programy a vzťah k miestnej komunite. Keďže môj výskum sa zameriava na spoluprácu s komunitou, osobitne som sa chcel oboznámiť s tým, ako univerzita spolupracuje s miestnymi organizáciami a podporuje komunitný rozvoj.

S akými očakávaniami ste prichádzali na Slovensko a naplnili sa počas Vášho pobytu?

Pred príchodom som očakával väčšiu a medzinárodne rozmanitejšiu univerzitnú komunitu. Čoskoro som však pochopil, že Katolícka univerzita sídli v pomerne malom meste a jej veľkosť aj rozmanitosť prirodzene súvisia s prostredím, v ktorom pôsobí.

Jedným z mojich hlavných očakávaní bolo stretnúť sa so študentmi. Napriek jazykovej bariére sa nám podarilo komunikovať a mohol som sa dozvedieť viac o ich odbornej praxi, teoretickej príprave a celkových skúsenostiach so štúdiom. Očakával som tiež priateľské prijatie, ktoré napokon prekonalo moje predstavy. Osobitne som vďačný svojmu hostiteľovi doktorovi Martinovi Pinkošovi, ktorý vytvoril príjemné podmienky a postaral sa o to, aby bol môj pobyt produktívny a bohatý na nové poznatky.

Aké aktivity ste počas dvojtýždňovej mobility absolvovali a čo bolo jej hlavným odborným cieľom?

Počas mobility som sa zúčastnil na dvoch prednáškach, navštívil kultúrne a oddychové miesta, spoznal univerzitu a stretol sa so zástupcami viacerých partnerských organizácií. Medzi nimi boli Úsmev ako dar, baptistické komunitné centrum a dve zariadenia sociálnych služieb pre seniorov.

Jednou z iniciatív, ktoré ma najviac zaujali, bol systém potravinovej banky založený na spolupráci komunitných organizácií, spoločností, ako je Tesco, a jednotlivých občanov. Rovnako ma zaujal systém sociálnej starostlivosti a podpora poskytovaná seniorom. Spoločnosť si uvedomuje ich prínos a venuje značnú pozornosť ochrane ich dôstojnosti a kvality života.

Návštevy mi zároveň umožnili lepšie pochopiť povinnosti sociálnych pracovníkov a význam ich práce pre miestne komunity. To priamo súviselo s hlavným odborným cieľom mojej mobility – spoznať možnosti spolupráce univerzít a komunitných organizácií pri riešení sociálnych potrieb.

Ako ste vnímali prácu so slovenskými študentmi? Prekvapilo Vás niečo na ich prístupe k vzdelávaniu?

Študenti na mňa pôsobili otvorene a ochotne komunikovať. Viacjazyčnosť sme využívali ako prostriedok vzájomnej komunikácie a učenia sa. Študenti dokázali porovnávať poznatky a postupy využívané na Nelson Mandela University so svojimi skúsenosťami zo Slovenska a identifikovať podobnosti aj rozdiely.

Osobitne ma zaujala ich schopnosť kriticky uvažovať o vlastnom vzdelávaní a pomenovať oblasti, ktoré by bolo možné zlepšiť. Niektorí študenti uviedli, že ich príprava by bola efektívnejšia, keby zahŕňala viac praktických skúseností. Hovorili sme aj o dôležitosti motivácie a skutočného záujmu o sociálnu prácu, najmä preto, že tento odbor nemusí byť vždy prvou študijnou voľbou každého študenta.

Aké rozdiely a podobnosti ste si všimli medzi vysokoškolským vzdelávaním v Južnej Afrike a na Slovensku?

Obidva vysokoškolské systémy fungujú v odlišných historických, spoločenských a inštitucionálnych podmienkach. Verejné vysoké školstvo na Slovensku je vo významnej miere financované štátom, pričom identitu a tradície Katolíckej univerzity formujú aj jej kresťanské základy. Táto kombinácia sa odlišuje od prostredia typickej juhoafrickej verejnej univerzity.

Zamýšľal som sa aj nad zastúpením žien vo vedení univerzít. V Južnej Afrike sa ich zapájanie do najvyšších riadiacich pozícií stalo významnou prioritou a viaceré univerzity už viedli ženy. Vedenie, s ktorým som sa počas návštevy stretol, pôsobilo prevažne mužsky, čo ma podnietilo uvažovať o rozdielnych prístupoch oboch krajín k zastúpeniu jednotlivých skupín a k inštitucionálnemu vedeniu.

Systémy sa líšia aj v prístupe k bezplatnému vzdelávaniu. V Južnej Afrike je finančná podpora a bezplatné vysokoškolské vzdelávanie určené predovšetkým študentom z nízkopríjmových domácností. Na Slovensku je denné štúdium v slovenskom jazyku na verejných vysokých školách počas štandardnej dĺžky štúdia spravidla bezplatné.

Obe krajiny podporujú medzinárodné a multikultúrne výmeny. Zapojenie Slovenska do európskych programov, akým je Erasmus+, však študentom a zamestnancom poskytuje rozsiahle možnosti štúdia, výučby, odbornej prípravy a výskumu v spolupráci s inštitúciami z Európy aj ďalších častí sveta.

Priniesla Vám mobilita nové pedagogické podnety alebo skúsenosti, ktoré by ste chceli využiť na svojej domovskej univerzite?

Určite áno. Osobitne ma inšpiroval program potravinovej banky, ktorý koordinuje sociálny pracovník spojený s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Chcel by som sa dozvedieť viac aj o centre sociálnych inovácií, ktorého vznik inicioval vedúci Katedry sociálnej práce, doktorom Danielom Markovičom.

Tieto iniciatívy priamo súvisia s mojím výskumným záujmom o komunitnú angažovanosť a o spôsoby, ktorými môžu univerzity spolupracovať s miestnymi komunitami na tvorbe spoločných, posilňujúcich a dlhodobo udržateľných sociálnych programov. Verím, že niektoré z týchto myšlienok by bolo možné prispôsobiť podmienkam Nelson Mandela University a komunít v jej okolí.

Čím môže zahraničný pedagóg obohatiť študentov a akademické prostredie hostiteľskej univerzity?

Zahraničný pedagóg môže prispieť spoločnou tvorbou vzdelávacích materiálov, ktoré študentom predstavia nové skúsenosti a pohľady, no zároveň zostanú relevantné pre ich miestne prostredie. Výučba by mala rešpektovať jazyk, kultúru, presvedčenie a hodnoty študentskej komunity.

Medzinárodná výučba by mala podporovať aktívne zapájanie študentov a prepájať teóriu s praxou. Ak je vzdelávanie založené prevažne na teoretickom obsahu, študenti môžu strácať záujem. Praktické príklady, porovnávanie skúseností z rôznych krajín a priestor na diskusiu môžu urobiť učenie prístupnejším a zmysluplnejším.

Počas pobytu ste mali možnosť spoznať aj Slovensko a jeho kultúru. Čo Vás najviac zaujalo alebo prekvapilo?

Zaujalo ma poznávanie moderných dejín Slovenska vrátane jeho existencie v rámci Československa a niekdajšieho východného bloku. Prekvapili ma úzke vzťahy Slovenska so susednými stredoeurópskymi krajinami, ako aj jednoduchosť cestovania medzi nimi. Osobitne zaujímavé boli pre mňa pretrvávajúce kultúrne a hospodárske vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou.

Dozvedel som sa viac aj o slovenskom priemysle. Zaujala ma napríklad história značky Škoda, ktorú som si počas pobytu obľúbil, ale aj význam papierenského priemyslu v Ružomberku a jeho prínos k miestnej zamestnanosti a rozvoju.

Najviac zo všetkého sa mi však páčilo prírodné prostredie. Krajina vo mne vyvolávala silný pocit pokoja a počas našich výletov som cítil hlboké spojenie s prírodou.

Ktorý moment alebo stretnutie z Vášho pobytu Vám najviac zostane v pamäti?

Jedným z najpamätnejších zážitkov bolo prijatie v domácnosti môjho slovenského kolegu. Mal som tak možnosť lepšie spoznať rodinný život a tradície na východnom Slovensku vrátane vzťahu ľudí k pôde a spôsobov, ktorými si rodiny navzájom pomáhajú.

Zapôsobila na mňa aj starostlivosť poskytovaná seniorom a ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Informácie o rôznych formách verejnej podpory vrátane pomoci súvisiacej s mobilitou a dopravou mi ukázali, ako môže sociálna politika pomáhať ľuďom zostať aktívnymi a začlenenými do spoločnosti.

Aké možnosti ďalšej spolupráce vidíte medzi našimi univerzitami? Mohli by sa do nej zapojiť aj študenti?

Domnievam sa, že našim univerzitám by veľmi prospelo zdieľanie vzdelávacích materiálov, výskumných skúseností a príkladov dobrej praxe v oblasti komunitnej angažovanosti a sociálnej práce. Mohli by spoločne skúmať, ako sa univerzity môžu stať miestom stretávania rôznych skupín a prostredím, v ktorom sa cítia zastúpené väčšinové aj menšinové komunity.

Spolupráca by mala venovať osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám vrátane ľudí žijúcich v segregovaných komunitách na Slovensku a v juhoafrických townshipoch. Študenti by sa mohli aktívne zapájať prostredníctvom mobilít, spoločného výskumu, terénnej práce, online seminárov a spoločných komunitných projektov.

Prečo sú podľa Vás medzinárodné mobility dôležité nielen pre jednotlivých účastníkov, ale aj pre samotné univerzity?

Univerzity vytvárajú poznanie nielen pre svoje bezprostredné okolie, ale aj v prospech celej spoločnosti. Medzinárodné mobility umožňujú inštitúciám navzájom sa od seba učiť, posilňujú multikultúrne porozumenie a zvyšujú povedomie o problémoch, ktorým čelia rôzne spoločnosti.

Porovnávanie týchto problémov vytvára príležitosti na spoločné učenie a hľadanie riešení. Mobilita zároveň umožňuje výmenu poznatkov a zručností a vedie účastníkov aj inštitúcie ku kritickému prehodnocovaniu vlastných predpokladov a pohľadov. Pomáha nám uvedomiť si, že existuje viacero spôsobov, ako môžeme chápať svet okolo nás a reagovať naň.

Odporučili by ste svojim kolegom alebo študentom absolvovať mobilitu Erasmus+ na Slovensku? Čo by ste im odkázali?

Určite by som im ju odporučil. Je to skúsenosť, ktorá môže človeku zmeniť život, prináša množstvo nových poznatkov a umožňuje stretnúť sa so životnou realitou odlišnou od tej vlastnej. Mobilita môže narúšať stereotypy, korigovať mylné predstavy a prehlbovať porozumenie kultúre, kultúrnemu dedičstvu a identite.

Odkázal by som im, aby k tejto skúsenosti pristupovali s otvorenou mysľou, ochotou učiť sa a odvahou vystúpiť zo známeho prostredia. Poznanie získané prostredníctvom osobných stretnutí nemožno v plnej miere nadobudnúť iba z kníh.