Na BIPe sa zúčastnilo viac ako 30 účastníkov z 9 krajín (Portugalsko, Španielsko, Slovensko, Rakúsko, Turecko, Írsko, Holandsko, Rumunsko a Chorvátsko). Katolícku univerzitu v Ružomberku na medzinárodnom podujatí reprezentovali Mgr. Lucia Kravčáková, Mgr. Lenka Horváthová a PaedDr. ThLic. Martin Pinkoš, PhD.

Program pripravila Katolícka univerzita v Chorvátsku v spolupráci s Univerzitným centrom Laudato Si’ pre kresťanskú zodpovednosť a starostlivosť o celé stvorenstvo. Hlavnou témou bola úloha vysokých škôl pri napĺňaní jednej z horizontálnych priorít programu Erasmus+ – ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy.

Program oficiálne otvoril prorektor pre kvalitu, identitu a poslanie Katolíckej univerzity v Chorvátsku prof. Ante Crnčević, ktorý zdôraznil význam medzinárodnej spolupráce a výmeny skúseností v oblasti udržateľnosti a klimatických opatrení.

Na otvorenie nadviazala panelová diskusia Climate Action in Higher Education: Institutional Responsibilities and Project Opportunities. Jej účastníci diskutovali o zodpovednosti vysokých škôl pri presadzovaní udržateľnosti, zavádzaní zelených politík a príprave environmentálne orientovaných projektov. Osobitná pozornosť bola venovaná spolupráci medzi akademickým prostredím, verejnými inštitúciami a medzinárodnými partnermi.

Počas jednotlivých dní sa účastníci prostredníctvom odborných prednášok a praktických workshopov venovali viacerým aspektom klimatickej a environmentálnej zodpovednosti. Diskutovalo sa o aktuálnom stave klimatických zmien, európskej klimatickej a energetickej politike, ako aj o potrebe zapojiť do ekologickej transformácie jednotlivcov, inštitúcie a širšiu spoločnosť.

Jednou z hlavných tém bol celoinštitucionálny prístup k ekologickej udržateľnosti univerzít. Tento model predpokladá, že environmentálne princípy sa nemajú obmedzovať iba na jednotlivé predmety alebo projekty, ale majú byť súčasťou strategického riadenia univerzity, vzdelávania, výskumu, prevádzky budov, mobility, verejného obstarávania a spolupráce s miestnou komunitou.

Pozornosť bola venovaná aj zelenému a obehovému verejnému obstarávaniu. Účastníci diskutovali o tom, že zodpovedná spotreba sa nezačína až triedením a recykláciou odpadu, ale už pri rozhodovaní o nákupe konkrétnych výrobkov a služieb.

Ďalšia časť programu priniesla praktické odporúčania, ako začleňovať európske, národné a regionálne dokumenty týkajúce sa životného prostredia a udržateľnosti do projektových žiadostí. Získané poznatky sa týkali formulovania projektových cieľov, aktivít, indikátorov a očakávaných výsledkov.

Účasť zástupcov KU na programe priniesla nové poznatky a príklady dobrej praxe využiteľné pri rozvoji environmentálnej zodpovednosti, internacionalizácie a projektovej činnosti univerzity. Podujatie zároveň vytvorilo priestor na výmenu skúseností so zahraničnými partnermi a na nadviazanie kontaktov pre budúcu spoluprácu.

Získané podnety možno uplatniť najmä pri príprave projektov Erasmus+, podpore ekologickej mobility, zavádzaní princípov zodpovednej spotreby a pri prepájaní vzdelávania, výskumu a inštitucionálneho riadenia. V prostredí katolíckej univerzity má osobitný význam aj prepojenie týchto aktivít s princípmi integrálnej ekológie a so zodpovednosťou za spoločný domov, ktorú zdôrazňuje encyklika Laudato si’.