Dňa 21. februára 2025 sa uskutočnila on-line prednáška Dr. Rivky Rosenberg na tému Holokaust - horizont nádeje. Stretnutie moderoval a tlmočil doc. Máhrik. Po privítaní všetkých prítomných a predstavení odbornej kvalifikácie sa Dr. Rosenberg ujala slova. Východiskovou bázou jej prednášky bola hra „Píšťalka – bola som Mengeleho sekretárkou“ v kontexte edukatívnych postupov s využitím najnovších digitálnych technológií.

"Whistle: My Mother Was Mengele's Secretary" je monodráma založená na skutočnom príbehu, ktorú napísal Ya'akov Buchan a pre divadlo adaptovala a v nej účinkuje skvelá Hadar Galron. Predstavenie sa zameriava na Tami, jedinú dcéru dvoch preživších z Osvienčimu, ktorej matka bola štyri roky sekretárkou Dr. Josefa Mengeleho. Hoci sa Tami narodila po vojne, minulosť jej rodičov výrazne ovplyvnila jej detstvo a schopnosť prežívať šťastie. Vo veku 45 rokov si uvedomuje, že nikdy skutočne nežila ani nebola milovaná, čo ju vedie k hlbokému sebapoznaniu a snahe prekonať traumy zdedené po rodičoch.

Toto dielo odhaľuje neviditeľné, ale hlboké rany druhej generácie preživších holokaustu a ponúka pohľad na to, ako minulé traumy ovplyvňujú súčasný život. Predstavenie získalo uznanie na medzinárodnej úrovni a bolo preložené do deviatich jazykov. Hadar Galron ho uvádza v Cameri Theatre v Tel Avive a na rôznych festivaloch a divadelných scénach po celom svete (Česko, Maďarsko, Chorvátsko, Macedónsko, Taliansko, Veľká Británia, Izrael, USA). V marci 2025 sa plánuje predstavenie v Jeanne Rimsky Theater v Port Washington, New York, čo svedčí o pokračujúcom záujme a dôležitosti tejto témy v súčasnej kultúre.

Dr. Rosenberg patrí do tretej generácie preživších holokaustu a považuje za svoju povinnosť zdieľať odkaz tohoto historického fenoménu vo vzťahu k porozumeniu a liečeniu medzigeneračných tráum. Skúsenosť realizácie tejto hry v rôznych spoločenských, kultúrnych a generačných kontextoch potvrdzuje to, že trauma a post traumatické syndrómy sú integrálnou súčasťou dnešnej civilizácie a odkaz hry ako aj jej využitie v metodicko-pedagogickom úsilí je aktuálny a inšpiratívny.

Jedná sa najmä o historický aspekt holokaustu, tematiky antisemitizmu, ženských práv, ľudských práv, emocionálnej záťaže rodovej i komunitnej, psychickej odolnosti, odpustenia a osobnostného rozvoja.

Dr. Rosenberg vysvetlila metodicko-didaktické možnosti využitia tejto monodrámy v rámci art terapie, literárnej kreativity ale tiež simulácie rolí v rámci modelového súdneho procesu. Ukázala, ako praktickom workshope vzniká priestor pre vyjadrenie vlastných emócii a spomienok jednotlivých účastníkov a tiež aj pre diskusiu, v rámci ktorej je následne možné analyzovať jednotlivé sebavyjadrenia prítomných a konsenzuálne formulovať etické imperatívy a inšpiratívne podnety smerujúce k pozitívnemu sebarozvoju všetkých prítomných.

Významné miesto v prednáške bolo venované životu a dielu Janusza Korczaka (1978-1942) poľského židovského lekára, pedagóga, spisovateľa a humanistu, známeho predovšetkým svojím revolučným prístupom k výchove detí a svojou obetavosťou počas holokaustu. Počas nacistickej okupácie Poľska bol jeho sirotinec presťahovaný do varšavského geta. Aj napriek ponuke na svoju vlastnú záchranu odmietol opustiť svoje deti. V roku 1942, keď Nemci likvidovali geto, bol spolu so 192 deťmi a personálom sirotinca deportovaný do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Existujú svedectvá, že až do poslednej chvíle sa snažil udržať u detí pokoj a dôstojnosť.

Napísal viaceré knihy o výchove, napríklad Ako milovať dieťa a Práva dieťaťa, kde obhajoval potrebu uznania detských práv, čím predbehol neskoršie formulovanie Dohovoru o právach dieťaťa OSN. Korczakova filozofia výchovy má dodnes veľký vplyv na modernú pedagogiku. Jeho myšlienky o detských právach a humánnom zaobchádzaní s deťmi inšpirujú pedagógov a psychológov na celom svete. Po jeho smrti bol uznaný ako jedna z najväčších osobností v oblasti výchovy a humanizmu.

Dr. Rosenberg ako uznávaná expertka pre využitie najnovších digitálnych technológii v edukácii sa vo svojej prednáške zmienila o využití umelej inteligencie a virtuálnej reality vo svojich pedagogických aktivitách. Zmienila sa aj o začínajúcej spolupráci v tejto oblasti s niektorými kolegami na UKF v Nitre.

Prednáška i samotná prezentácia bola mimoriadne podnetná a pútavá aj tým, že lektorka svoje teoretické tvrdenia dokladala príbehmi z praxe a viedla celé stretnutie interaktívnym spôsobom. Účastníci sa v rámci možností zoom platformy zapojili do aktivít a diskusie. V závere Dr. Rosenberg vyjadrila svoju ochotu spolupracovať a ponúkla možnosť využitia hry „Píšťalka“ v akomkoľvek kontexte v zmysle pozvania.

V závere sa poďakovala všetkým prítomným a vedeniu UKF v Nitre a TI KU v Spišskom Podhradí, menovite prorektorke doc. Martine Pavlíkovej a prof. Romanovi Králikovi za iniciatívu, propagáciu a organizáciu celej akcie.