V piatok 18.10.2024 sme sa stretli. Báječní ľudia, naši absolventi, s ktorými som mala tú česť zdieľať spoločné chvíle v rokoch 2005-2010, v laviciach i mimo nich. Druhí magisterskí absolventi sociálnej práce Teologickej fakulty v Košiciach, ktorí na školu nezabudli a aj po rokoch vedia, kto a kde je ich Alma Mater.

Zdalo sa, že po tak dlhom čase budeme vzdialení a nebudeme vedieť ako začať ... a bolo to tak jednoduché. Spomienky nás preniesli tam, kde sme skončili.

Ďakujem za pozvanie, prijatie medzi vás po tak dlhom čase, za ľudskosť a úprimné slová, za otvorené srdcia a objatia, ktoré pripomenuli, že štúdium v nás všetkých zanechalo to, čo je najdôležitejšie pre súčasnú dobu – „ľudskosť“. Odchádzala som s vnútorným prianím, aby takéto stretnutia zažívali všetci pedagógovia, ktorí si vážia študentov ako svojich partnerov, s ktorými zdieľajú niekedy náročnú etapu vysokoškolského života, ktorý môže byť obojstranne obohacujúci a inšpirujúci na ceste životom.

Lýdia Lešková, katedra spoločenských vied

Túto fotku ohodnotím krátkym úryvkom piesne ... aj tak sme stále frajeri ...