Pražské ulice sa prednedávnom stali miestom vzácnych stretnutí. Na Vysokej škole ekonomickej, ako aj na ďalších historických miestach mesta, sa uskutočnili mimoriadne dôležité diskusie profesora Romana Králika s profesorom Liborom Paverom, počas ktorých sa preberali aktuálne akademické projekty a vydavateľské plány. 

Hlavným bodom stretnutí bola nová edícia so židovskou tematikou – „Četba hebrejského textu Tanachu“, ktorá si kladie za cieľ priblížiť čitateľom historické súvislosti, kultúrne dedičstvo a osobné príbehy židovskej komunity.

Prvý diel edície nesie názov: „Josefův konflikt s bratry a Judův odchod z původní rodiny v kontextu rabínské tradice“ a analyzuje text z Berešit 37,1 – 38,29. Autormi sú Marie Roubalová (HTF UK PRAHA) a Roman Králik, publikácia vychádza vo vydavateľstve Verbum v Prahe v roku 2026. Kniha spája tradičnú exegézu s moderným výskumom a ponúka hlboký pohľad na naratívne aj rabínske interpretácie príbehov Jozefa a Juda.

Prechádzka historickým Josefovom

Po stretnutí nasledovala prehľadná a dynamická prechádzka historickým Josefovom, ktorá účastníkov preniesla do srdca pražskej židovskej komunity. Cesta viedla k Památníku Pinkasovy synagogy, kde sa na stenách hlavnej lode a prilehlých priestorov rozprestierajú ručne vyhotovené nápisy s menami obetí holokaustu z českých zemí. Každé meno tu nesie príbeh, posledný odkaz pred deportáciou a zatknutím – spojené s dátumami narodenia, a tam, kde presné úmrtie nie je známe, s dátumom deportácie do ghet alebo vyhladzovacích táborov.

V hlavnej lodi sú zaznamenané mená tých, ktorí mali posledné bydlisko v Prahe, zatiaľ čo v prilehlých priestoroch sú uvedené mená obetí z mimopražských miest a obcí. Texty nápisov vznikli krátko po vojne na základe kartoték, transportných listín, registračných súpisov a výpovedí preživších – steny pamätníka tak hovoria cez desaťtisíce životov a priezvisk, ktoré by inak zapadli do zabudnutia.

Památník patrí k najstarším svojho druhu v Európe. Jeho unikátny návrh a realizácia vznikli v rokoch 1954–1959 pod vedením Václava Boštíka a Jiřího Johna. Po sovietskej invázii v roku 1968 bol pamätník uzavretý, až po dvadsiatich rokoch rekonštruovaný a znovu sprístupnený verejnosti v roku 1996.

Príslovia 26:27 – „Kto pascu pripravuje, do tej pasce padne, a kto valí kameň, na neho sa vráti.“   

Význam a reflexia

Prechádzka úzkymi uličkami Josefova, s pohľadom na staré synagógy, kamenné dlažby a tiché dvory, poskytla účastníkom hlboký emocionálny zážitok. Profesor Pavera zdôraznil význam zachovania pamäti a potrebu edukačných a vedeckých publikácií ako nástroja na šírenie historických vedomostí. Atmosféra miesta, spojená s diskusiou o literárnych interpretáciách biblických textov, priniesla účastníkom jedinečný pohľad na spojenie histórie, kultúry a akademickej reflexie.

Na záver profesor Králik oboznámil profesora Paveru s ďalšími pripravovanými  návštevami vedcov a študentov z Izraela, a zároveň  profesor Pavera vyjadril uznanie za slová, ktoré profesor Králik nedávno získal od vedúceho medzinárodného oddelenia z Izraelskej univerzity Bar Ilan, ktorý takto ocenil aktivity: 

"I want to say this very clearly: this goes far beyond anything one could expect. Your dedication and partnership are truly exceptional, and we are deeply grateful—there are simply no words to fully express our appreciation. I very much look forward to meeting you in person and to many successful exchanges ahead."

Žalm 37:10-12: 

Ešte len chvíľu – a bezbožník už nebude,
pozrieš na jeho miesto – a nebude tu.

Ale pokorní zdedia zem a budú mať hojnosť pokoja.

 

Bezbožníci spriadajú plány proti spravodlivému,
a škrtia ho, čo je milý jeho životu.

Jedným z najsilnejších momentov v Prahe bolo krátke telefonické poďakovanie pani Talik Gvili, matky izraelského hrdinu Rana Gviliho, profesorovi Králikovi – len pár metrov od synagógy, kde sa história stretáva s prítomnosťou. Pred pol rokom visel na plote tej istej synagógy plagát so všetkými unesenými Izraelcami, tiché pripomenutie bolesti a odvahy.

 

 Na záver stretnutia sme si symbolicky kúpili sošku Golema – tichého strážcu, ktorý nás má chrániť pred neprajníkmi a zlými ľuďmi. Pripomenula nám, že aj v tých najťažších chvíľach existujú príbehy, ktoré dodávajú silu a nádej. A že netreba žiť v strachu ani sa báť, lebo odvaha sa rodí práve tam, kde sa rozhodneme postaviť temnote a neschopnosti.  

Stojí za to zanechať stopy dobra, nech ideme kdekoľvek!

כדאי להשאיר עקבות של טוב, לא משנה לאן אנחנו הולכים!