Študentky odboru Ošetrovateľstvo Barbora Václavová a Lívia Veverková v spolupráci so Slovenským červeným krížom – územný spolok Liptov v dňoch 25. -  27. 9. 2024 pomáhali v oblastiach zasiahnutých ničivými povodňami. Ich úlohou bolo poskytovať psychologickú prvú pomoc. Študentky v mesiaci máj absolvovali trojdenný Kurz psychologickej prvej pomoci pod vedením inštruktoriek, pedagogičiek FZ KU PhDr. Bc. Evy Moraučíkovej, PhD., MPH a PhDr. Mgr. Mariany Magerčiakovej, PhD, MPH, MBA.

Čo o spomínanej pomoci uviedla študentka Barbora Václavová: „Za mňa by som sa veľmi pekne chcela poďakovať za takúto príležitosť, skúšku a veľkú skúsenosť ísť v rámci Slovenského Červeného kríža pomáhať ľuďom v ťažkej situácii. Nepomohlo to len ľuďom, ale aj mne si uvedomiť veľa veci a byť šťastná za to čo mám/máme. Neľutujem ani moju účasť na Kurze psychologickej prvej pomoci a som veľmi vďačná za jeho absolvovanie a už teraz viem, že sa veľmi rada budem hlásiť na ďalšie kurzy ktoré budete chcieť realizovať pretože nikdy neviete kedy ich v živote budete potrebovať. Bolo ťažké prísť domov a vysvetľovať rodičom, kamarátom, ľuďom, čo som zažila. Kto to nezažije, ten to nepochopí. A nepochopím to ani ja, keďže som nebola v koži ľudí, čo to prežili. Bola to pre mňa veľká skúška a som naozaj pripravená pomáhať ľuďom a to ešte viac, pretože to je to čo chcem. Jedno veľké ĎAKUJEM za takúto príležitosť. Osobitne ďakujem PhDr. Bc. Eve Moraučíkovej, PhD., MPH.“

Svedectvo študentky Lívie Veverkovej: „Po absolvovaní kurzu som nečakala, že nebudem musieť čakať dlho na to, aby som ho po prvýkrát využila. Vidieť na vlastné oči, čím si naši ‘susedia’ prechádzajú, zanechalo nezmazateľnú stopu v mojich hodnotách a vnímaní. O to viac prehĺbenú, pri rozhovoroch so zasiahnutými touto katastrofou. Uvedomila som si, že byť svedkom tejto udalosti a byť zapojený pri pomoci zasiahnutým v spolupráci s Českým červeným krížom, je veľkým poslaním a zároveň požehnaním. Vo vzájomnej spolupráci sme skutočne dosiahli maximum a to najpodstatnejšie… podali pomoc, ktorú ľudia potrebovali.  Z Ostravy som odišla s pocitom vďačnosti, pretože po tejto udalosti si veľmi dobre uvedomujem, že nič nie je samozrejmosťou. Či už je to strecha nad hlavou a suché steny alebo zosynchronizovaný tím, organizácia možností a schopností, časový manažment, stratégie, realizácia, no nakoniec to najdôležitejšie - samotné uskutočnenie zabezpečenia potrieb ľuďom v núdzi. Som vďačná, že som bola oslovená a zapojená do projektu, kde som aj ja mohla prispieť tým, čo mi bolo darované Kurzom psychologickej prvej pomoci.“

Študentkám ďakujeme za ich nezištnú pomoc a dobrovoľnícku službu.