Na podujatí sme sa zúčastnili ako tím Katolícky Express, reprezentujúc Fakultu zdravotníctva Katolíckej univerzity. Súťažné tímy tvorili trojčlenné posádky – tú našu tvorili Igor Boiko, Michal Jozef Štulajter a Ema Eliášová.

Súťaže sa zúčastnilo celkovo šesť tímov zo Slovenska a Česka. Podujatie sa konalo v chatovej oblasti obce Jelenec. Úvod súťaže sa niesol v duchu udalosti s hromadným postihnutím osôb (UHPO). Hneď po predstavení súťaže a prístrojovej techniky nasledovala prednáška venovaná problematike UHPO, počas ktorej nám bolo podrobne vysvetlené, ako takéto situácie prebiehajú v praxi.

Po prednáške nasledovalo predstavenie Krajského operačného strediska (KOS). Boli sme oboznámení s jeho kompletnou činnosťou a zároveň nám bol demonštrovaný priebeh  telefonicky asistovanej neodkladnej resuscitácie (TANR).

Po všetkých prednáškach nasledovala samotná súťaž, ktorá odštartovala nočnou etapou. Pripravili sme si batohy, organizátori nám odovzdali posledné pokyny spolu s rádiostanicami a súťaž sa mohla začať. Nočná etapa bola celá zameraná na UHPO, aby sme si mohli na vlastnej koži vyskúšať to, čo nám organizátori pred pár hodinami odprezentovali.

Pre súťažiacich bola pripravená simulovaná situácia – čelná zrážka dvoch dodávok. Jedno vozidlo bolo plné migrantov, zatiaľ čo v druhom sa nachádzali mladí ľudia vracajúci sa z oslavy. Súťažné tímy prichádzali na miesto postupne, naša posádka bola povolaná ako posledná. Medzitým už prebehlo triedenie pacientov a rozdelenie stanovíšť UHPO.

Po príchode na miesto sme sa dohodli s vedúcim zdravotníckeho zásahu a začali s presunom pacientov z havarovaných dodávok do hniezda ranených. Po zabezpečení všetkých pacientov naša súťažná posádka pokračovala v transportoch do nemocníc. Organizátori pre túto úlohu zabezpečili ambulancie ZZS, ktoré sme hneď využili na simuláciu reálneho prevozu pacientov. Museli sme ich naložiť, skontrolovať, odviezť, odovzdať a počas celého procesu komunikovať KOS. Atmosféru dotvárala prítomnosť policajtov a hasičov, ktorí sa podieľali na celkovom priebehu simulácie.

Po skončení nočnej etapy nasledoval debrífing, kde sme spolu s rozhodcami prešli chyby, ktoré sa počas úlohy vyskytli, ale aj to, čo sa nám podarilo zvládnuť dobre. Táto časť nebola hodnotená, jej cieľom bolo, aby si študenti záchranárstva mohli v čo najrealistickejších podmienkach vyskúšať UHPO v praxi.

Nasledoval spánok, raňajky a plynule sme prešli do dennej etapy, v ktorej už prebiehali hodnotené modelové situácie.

Začali sme modelovou situáciou, v ktorej sme museli pomôcť podchladenej pacientke pod vplyvom alkoholu. Následne sme pokračovali ďalšou úlohou, kde sme vykonávali resuscitáciu pacienta s hypotermiou.

Ako ďalšiu úlohu si pre nás organizátori pripravili situáciu, v ktorej sme si museli bezpečne vyslobodiť pacienta z nabúraného auta, zastaviť masívne krvácanie, vykonať dekompresiu hrudníka a následne pacienta kompletne vyšetriť a zastabilizovať. 

Potom sme sa presunuli na stanovište, kde sme našli detského pacienta u detskej lekárky. Museli sme riešiť anafylaktickú reakciu, ktorú lekárka prehliadla, pričom stav dieťaťa sa začal rýchlo zhoršovať. Po vyriešení tejto úlohy sme pokračovali na ďalšie stanovište, kde si pre nás KOS pripravilo simuláciu TANR. Súčasťou tejto úlohy bola aj výzva poskladať naslepo celú klávesnicu.

Ako predposlednú úlohu sme riešili detského pacienta po zásahu bleskom s následnou zástavou obehu. Po príchode na miesto sme zistili, že dieťa nejaví známky funkčného obehu, a okamžite sme zahájili resuscitáciu.

Poslednou úlohou bola starostlivosť o dospelú pacientku, ktorá spočiatku komunikovala, no postupne prešla do zástavy obehu, takže sme museli zahájiť resuscitáciu.

Súťaž bola hodnotená v dvoch rovinách:

• Celkové hodnotenie všetkých modelových situácií, v ktorom sa nášmu tímu žiaľ nepodarilo umiestniť.
• Hodnotenie KPR dospelého (Majstrovstvá študentov v KPR) – kde sa náš tím umiestnil na skvelom druhom mieste.

Za náš tím hodnotíme súťaž veľmi pozitívne. Priniesla nám množstvo nových skúseností, keďže po každej modelovej situácii s nami rozhodcovia prebrali naše chyby, vďaka čomu sme sa mohli poučiť a zlepšiť. Veľkú pochvalu si zaslúžia aj organizátori, ktorí nám ochotne všetko vysvetľovali a pomáhali s chybami, ktorých sme sa počas simulácií dopustili. Odnášame si predovšetkým nové priateľstvá, cenné skúsenosti a informácie, ktoré určite využijeme nielen na ďalších súťažiach, ale aj neskôr v našom profesionálnom záchranárskom živote.

V neposlednom rade by sme sa chceli poďakovať nášmu školiteľovi pánovi Mgr.  Milanovi Brontvajovi, ktorý nás na túto súťaž pripravoval aj na úkor svojho voľného času. Taktiež ďakujeme vedeniu Fakulty zdravotníctva, Katolíckej Univerzity v Ružomberku a najmä Marekovi Šichmanovi, vedúcemu Katedry urgentnej zdravotnej starostlivosti za to, že sme dostali príležitosť zúčastniť sa tejto súťaže. Ďakujeme!

Konštantínov pohár by sme určite odporučili každému, kto študuje odbor urgentná zdravotná starostlivosť – zažijete množstvo zábavy, nadviažete nové priateľstvá, ale najmä získate skúsenosti, ktoré by ste len ťažko získali inde.