V dňoch 14. – 16 mája 2025 sme sa zúčastnili súťaže pre záchranárov DNI PRVNÍ POMOCI, ktorá sa konala v Česku pri Ostrave. Súťaže sa zúčastnilo 15 tímov z Českej a Slovenskej republiky. Našu Katolícku univerzitu reprezentovali Igor Boiko, Ema Eliášová a Michal Jozef Štulajter. Po príchode na miesto konania sme sa zaregistrovali, ubytovali a dostali organizačné pokyny k priebehu jednotlivých etáp. Po ich odovzdaní sa začala prvá, popoludňajšia etapa, ktorá prebiehala od 13:00 približne do 18:00. Počas nej sme absolvovali štyri stanovištia, kde sme riešili nasimulované prípady, ako napríklad:

• drevorubača zavaleného stromom s masívnym krvácaním,
• chlapca poleptaného hydroxidom,
• muža, ktorý počas jazdy upadol do bezvedomia a narazil do chodca.

Po tejto náročnej etape nasledovala večera a krátky odpočinok pred nočnou časťou súťaže, ktorá bola fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca. Nočná etapa sa začala o 21:00 a trvala približne do 2:00 ráno. Aj v tejto časti sme prešli štyrmi novými stanovišťami so zmenenými scenármi. Medzi nimi boli situácie ako:

• muž napadnutý medveďom s masívnym krvácaním,
• pacient s podozrením na ebolu po návrate z dovolenky,
• alebo dramatická výzva k sektárskemu stretnutiu, kde bol člen pochovaný zaživa.

Po tejto intenzívnej noci nasledoval zaslúžený oddych, ktorý sme všetci potrebovali ako soľ. Ráno sme však vstávali skoro, pretože už o siedmej sme vyrazili autobusom do Ostravy, kde nás čakala celodenná záverečná etapa. Autobus nás rozviezol na jednotlivé stanovištia, naším prvým bola simulovaná situácia v nákupnom centre, kde sme zasahovali pri infarkte s následnou KPR. Následne sme sa presunuli do simulačnej nemocnice, kde nás čakali štyri rôznorodé úlohy:

• práca operátora Krajského operačné strediska,
• pomoc dieťaťu s anafylaxiou,
• riešenie pacienta s tachykardiou,
• a práca na urgentnom príjme.

Po tejto časti nasledovali ešte dve posledné úlohy rozmiestnené v rôznych častiach Ostravy. Po ich absolvovaní nás autobus odviezol späť do rezortu, kde sme boli ubytovaní, a kde prebehlo vyhodnotenie súťaže. Aj keď sa nám nepodarilo umiestniť, hodnotíme túto skúsenosť veľmi pozitívne. Úlohy boli realistické, figuranti výborne pripravení a celkový priebeh súťaže nás posunul vpred – nielen po odbornej stránke, ale aj z hľadiska spolupráce v tíme a psychickej odolnosti. Zároveň sme mali možnosť nadviazať nové kontakty s ďalšími študentmi urgentnej zdravotnej starostlivosti z Česka a Slovenska a rozšíriť si obzory mimo našej školy. Chceli by sme poďakovať Marekovi Šichmanovi, že nám umožnil účasť na tejto súťaži, a najmä nášmu mentorovi Milanovi Brontvajovi za jeho prípravu, trpezlivosť a podporu počas celého procesu.