Program ERASMUS+ je zameraný na modernizáciu a zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v Európe a inde vo svete. Študentom a zamestnancom vysokých škôl dáva možnosť zlepšiť si svoje zručnosti a rozšíriť si možnosti zamestnania sa po skončení štúdia. Jednou zo študentiek, ktorá sa počas letných prázdnin rozhodla otestovať svoje vedomosti a zručnosti v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe bola aj študentka 2. ročníka bakalárskeho študijného programu v odbore Ošetrovateľstvo Bianka Sidorová, ktorá študuje na Fakulte zdravotníckych odborov Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Čo Vás inšpirovalo k tomu absolvovať stáž v Českej republike?

Chcela som vyskúšať niečo nové. Zaujímalo ma, ako vyzerá systém zdravotníctva v Čechách a či sa nejako líši od nášho. Chcela som si aj rozšíriť obzory v rámci odboru ošetrovateľstva. Taktiež som sa rozhodla práve pre stáž kvôli ÚVN v Prahe, ktorá má „dobré meno“. Ďalším aspektom bolo aj rozvíjanie odborných zručností. Výhodou stáže bolo, že Česká republika je kultúrne aj jazykovo blízka Slovensku.

Aký je postup, ak chce študent absolvovať stáž?

Po podaní prihlášky na stáž nasledovalo v škole výberové konanie, kde boli vybratí úspešní študenti s najlepšími výsledkami. Následne sa uskutočnilo online stretnutie s poskytnutím potrebných informácií o zabezpečení stáže (potrebné dokumenty, ktoré musíme odovzdať, poistenie a podobne). Po splnení prvých administratívnych úkonov nám prišiel pridelený grand na stáž. Všetko ostatné som si riešila sama vo vlastnej réžii, od výberu nemocnice a oddelení, kde som chcela stážovať, cez cestu a ubytovanie.

Ako prebiehali prvé dni na stáži?

Pred začatím stáže sme absolvovali virtuálny deň s prijímajúcou organizáciou, kde nám povedali o histórii nemocnice, jej štruktúre a riadení. Súčasťou bolo aj poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Prvý deň v nemocnici sme išli na riaditeľstvo, kde sme podpísali potrebné dokumenty a nasledovala prehliadka niektorých oddelení a areálu nemocnice. Veľmi ma zaujal Domov Vlčí mak, ktorí je určený vojnovým veteránom, kde dodržiavajú ich denný režim, ktorý si sami určia. Venujú sa rôznym aktivitám a podnikajú výlety po Prahe. Nádherná je aj tradícia, kedy v nemocnici najstarší veterán rozsvecuje vianočný stromček.

Na ktorých oddeleniach ste stážovali?

Na oddelení neurochirurgie som mala svoju vlastnú mentorku, ktorá sa mi venovala počas celého dňa venovala. Náplňou mojej práce bolo poskytovanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti pacientom pod jej odborným dohľadom. Vykonávala som preväzy operačných rán. Naučili ma posudzovať operačné rany, napríklad ako zistiť či je prítomná krepitácia v rane. Pripravovala som naordinovanú liečbu, pacientov pred operáciou a následne som vykonávala starostlivosť po operácii. Pre mňa novou obohacujúcou skúsenosťou bolo zúčastniť sa na likvorodynamickom vyšetrení u pacientky s podozrením na hydrocefalus. Na tomto oddelení som strávila 2 týždne a následne som prešla na oddelenie kardiológie. Každý pacient má svoj tonometer, ktorého údaje vidí sestra v sesterskej izbe. Bola som prítomná pri odborných zákrokoch. Videla som ako sa robí 3D projekcia srdca a kardioverzia, pri ktorej sa dokážu upraviť niektoré formy arytmií. Sledovala som koronarografiu, kedy sa napichla artéria a katétrom sa dostali až k vencovitým tepnám do ktorých vpravili kontrastnú látku aby zistili, či nie je prítomná nejaká anomália.  

Ako k vám pristupoval miestny personál?

Sestry na oboch oddeleniach boli úžasné. Ochotne mi všetko povysvetľovali a vždy ma usmernili, ak som si v niečom nebola istá. Môžem povedať, že sa na pracovisku vládla rodinná atmosféra, kedy ma už nebrali ako študenta, ale ako člena tímu. Prekvapil ma aj prístup lekárov voči mne ako študentke, keďže aj oni mi ochotne všetko vysvetľovali a ukazovali.

Mali ste dosť času aj na spoznávanie krajiny?

Počas stáže som mala od pondelka do piatka len denné osemhodinové služby. Stravovať som sa chodila do nemocničnej jedálne, kde varili výborne. Víkendy som mala voľné.  Po skončení služby som trávila čas potulkami po Prahe, väčšinou s kamarátkou,  u ktorej som aj bývala. Keďže celý život žije v Prahe, tak mi poukazovala zákutia tohto krásneho mesta.

Čo sa vám v Prahe najviac páčilo?

Praha je krásne mesto. Keďže je „stovežatá“, tak som prešla všetky veže, ktoré boli k dispozícii. Vidieť Prahu z výšky je nádherný pohľad. Taktiež tam majú aj krásne záhrady ako je Gébovka či Valdštejnská záhrada. Keďže väčšinu môjho pobytu pršalo, navštívila som aj niektoré múzeá. Pre mňa najkrajšie bolo Armádne múzeum v Žižkove a Národné múzeum. Tak ako veľkolepo pôsobí národné múzeum z Václavského námestia, tak ešte veľkolepejšie pôsobí po prekročení jeho brán. Samozrejme, nemohla som vynechať ani Pražský hrad, Karlštein či Vyšehrad, ktoré sa tiež oplatí vidieť. Ale aj také bezcieľne prechádzky mali svoje čaro.

Zúčastnili by ste sa ešte podobnej stáže?

Bola pre mňa vynikajúca skúsenosť, ktorá mi dala veľa. Nebolo to vždy ľahké, ale stálo to za to. Úsmev a milé slová od pacientov vždy povzbudia. Tieto zahraničné stáže by som odporučila každému, dajú nám do života mnoho.

PhDr. Bc. Andrea Ševčovičová, PhD., MPH.

P.S: Horeuvedený príspevok je súčasťou aj časopisu Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia (všetko s vedomím autora príspevku).