Katarína Králová, absolventka študijného programu učiteľstvo predmetov matematika – hudobná výchova

    „Do Ružomberka som cestovala niekoľko hodín týždeň čo týždeň z mestečka Nová Baňa. Avšak čas, ktorý som venovala cestovaniu či štúdiu na KU, som nikdy neoľutovala. Práve naopak.“
    • Absolventka študijného programu učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov matematika – hudobná výchova na PF KU RK v akademickom roku 2005/2006
    • Súčasné pôsobisko ZŠ sv. Alžbety Nová Baňa – učiteľka

    Už na ZŠ ma akosi viac priťahovala matematika... Rovnice, sústavy, výpočty... to bolo moje. Na SŠ som váhala, čo k pridať k matematike. Z viacerých možností vyhrala hudobná výchova. Bolo to skvelé rozhodnutie. Tieto dva predmety, aj keď sa to nezdá, sú navzájom prepojené a sú si blízke. Každý z nich má svoj vlastný jazyk. Hudba - noty, matematika -  rôzne symboly, znaky, výrazy. Už Pytagoras objavil vzťah medzi celými číslami a zvukovou harmóniou.
    Do Ružomberka som cestovala niekoľko hodín týždeň čo týždeň z malého mestečka Nová Baňa. Avšak čas, ktorý som venovala cestovaniu či štúdiu na Katolíckej univerzite, som nikdy neoľutovala. Práve naopak.

    Univerzita v plienkach... Snáď každý za čias, keď som tam začala študovať, takto volal našu  univerzitu. Bola mladá, avšak plná skvelých ľudí. Každý jeden z nich zostáva hlboko v našich srdciach. Spomienky sú to, čo zostáva navždy. Atmosféra tu dýchala duchovnom. Naši univerzitní kapláni robili pre nás rôzne podujatia na internátoch, večerné omše na IKARe, rôzne akcie... Jezuitský kostol spojený jedným múrom s našou „Pégečkou“. 
    Často spomínam na Zbor Benedictus. Dvakrát do týždňa sme mali skúšku zboru so skvelými ľuďmi, okrem toho kopa koncertov, cestovanie, viacdňové akcie, dokonca viackrát aj v Poľsku, nahrávanie CD... Alebo prednášky či cviká do tmy, cvičenie na organe alebo klavíri v malých učebniach. Na 210 sme nemohli cvičiť, to bola predsa koncertná s novučičkými nástrojmi. 

    Na matematike rôzne analýzy (ktorým sme často ani nerozumeli), kopa hodín strávených s profesormi, docentmi, ktorí nám trpezlivo vysvetľovali, čo bolo treba. Veľmi rýchlo sme mali za sebou aj lekcie poľštiny, keď prišiel prednášať niekto z Poľska. 

    Ešte počas posledného ročníka som začala učiť v neďalekej dedinke pri Novej Bani. Ako to už v dedinských školách chodí, učiť bolo treba všetko, čo nemal kto učiť. Počas tohto učenia som vyštudovala tretí predmet – geografiu a spokojná som sa pobrala na niekoľkoročnú materskú (4 deti). Všetko riadil Najvyšší a po materskej som nastúpila na ZŠ sv. Alžbety v Novej Bani, ktorá bola mojím snom. Učím tu prevažne matematiku. Doteraz je mojim pôsobiskom, zázemím, ktoré je plné priateľských vzťahov, kam chodím s radosťou každý deň. Pravidelným vzdelávaním sa snažím posúvať vyššie. Môj návrat na moju „alma mater“ sa blíži (atestácia) a zároveň sa naň veľmi teším.