Námetom knihy sú dramatické životné osudy Emila Dlouhého-Pokorného (1867–1936), dnes takmer zabudnutej postavy verejného života konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Na počiatku búrlivých 90. rokov 19. storočia sa stal priekopníkom kresťanského socializmu v Čechách a patrí k zakladateľským osobnostiam katolíckeho politického straníctva. Patril vtedy k málo osobnostiam, ktoré pochopili dobové európske trendy a pokúsili sa v českých krajinách rozšíriť myšlienky kresťanskej demokracie.

Významné miesto mu patrí tiež v dejinách českej katolíckej moderny ako literárno-umeleckého prúdu a cirkevného reformného hnutia, ktoré vystúpilo s apológiou ideálov kresťanstva a chcelo zastaviť procesy sekularizácie českej spoločnosti. Stal sa vedúcou osobnosťou radikálneho krídla modernistov v Čechách a bol známy ako britký žurnalista a redaktor niekoľkých časopisov.

V roku 1920 nadviazal na svoju modernistickú minulosť a stal sa zakladateľskou osobnosťou národnej československej cirkvi (husitskej) a zapísal sa do jej dejín ako budovateľ a nekompromisný obhajca vízie demokratickej a modernej cirkvi 20. storočia.

Verejné pôsobenie Emila Dlouhého-Pokorného autor približuje na pozadí jeho súkromných osudov plných prekážok a nepochopenia, ktoré zdolával s húževnatosťou, poctivosťou a oddanosťou vo svoju pravdu.