História českej psychológie bude skúmaná s využitím prístupu orálnej histórie a naratívne orientovaného autobiografického výskumu. Na základe rozprávania doyenov českej akademickej psychológie bude mapované obdobie od konca 50. rokov do konca 90. rokov minulého storočia. Korpus takto vzniknutých narácií bude zdrojom pre porozumenie ducha doby (Zeitgeist), v ktorej participanti výskumu žili a tvorili. Súčasne bude možné identifikovať významy súvisiace s profesiou psychológa v akademickej sfére v historickom kontexte či s utváraním identity a sebapoňatia psychológa v dobovo špecifických podmienkach. Intenciou výskumu je postihnúť vývoj českej psychológie cez prizmu osobnej skúsenosti pamätníkov. História utvárania českej psychológie bude zachytená v širšom rámci.