V priebehu posledných desaťročí sa analytická filozofia náboženstva stala vplyvným prístupom v tradičnej disciplíne filozofickej teológie. Medzi klasické témy teistických filozofických skúmaní patrí problém teodícey a problém oratio petitionis, teda prosebnej modlitby. Teodícea je teória, ktorá sa snaží o pojmové vymedzenie koherencie medzi vlastnosťami dobra a všemohúcnosti najvyššej bytosti a otázkou prítomnosti zla vo svete. Filozofická reflexia oratio petitionis skúma vlastnosti najvyššej bytosti vo vzťahu k ľudským prosbám o odstránenie zla alebo zväčšenie dobra vo svete.

Nová kniha Jána Hrkúta prezentuje, porovnáva a hodnotí teórie prosebnej modlitby od Tertuliána a Órigena až po E. Stumpovú a S. A. Davisona. Systematicky si v nich všíma témy a problémy, ktoré sú filozofickými problémami zásahov najvyššej bytosti vo svete na základe predloženej prosby ľudí. Otázka zmeny, ktorú iniciuje ľudská prosba a realizuje najvyššia bytosť, otvára problémy slobody človeka, dobra, poznania a predpoznania, temporality a večnosti.

Napriek vážnym filozofickým námietkam k možnosti účinnosti prosebnej modlitby, paradoxom, epistemickým limitom a morálnym záväzkom, ktoré z analýzy vyplývajú, autor predkladá komprehenzívnu teóriu prosebnej modlitby. V závere formuluje a zdôvodňuje návrhy obhajujúce zmysluplnosť a účelnosť prosebnej modlitby. Kniha argumentuje v prospech tvrdenia, že problém oratio petitionis nekolabuje do problému teodícey, ale je autonómnou filozofickou otázkou.