Monografia materiálovo čerpá z terénneho výskumu v areáli sotáckych nárečí severovýchodného Zemplína,  vyznačujúcom sa okrajovou polohou na slovenskom (a západoslovanskom) jazykovom území (slovensko-ukrajinské a zároveň i západoslovansko-východoslovanské jazykové pomedzie), teda v nárečovom priestore, ktorý špecificky reflektuje genetické, historické i medzijazykové súvislosti. Práca pri analýze nárečového materiálu berie do úvahy aspekt petrifikačný (udržiavanie staršieho vývinového stavu) i aspekt nivelizačný (stieranie nárečových rozdielov), a to v intenciách súčasných prejavov vývinových tendencií zaznamenaných v skúmanom nárečovom celku. Problematika analyzovaných javov je predstavená i v širšom kontexte výskumu slovensko-ukrajinských jazykových kontaktov a interferencie. Dielo svojím zameraním nadobúda nielen slovakistický, ale i slavistický rozmer.