Monografia K výskumu biblickej frazeológie čerpá z výsledkov sociolingvistického výskumu poznania biblickej frazeológie zacieleného na predstaviteľov dvoch príbuzných kultúrno-jazykových spoločenstiev – slovenského a českého. Autorky v nej hľadajú odpovede na súbor otázok týkajúcich sa živosti skúmaného okruhu biblických frazém v súčasnom jazyku: na základe empirického materiálu predstavujú znalostno-používateľské zázemie biblických frazém (mieru ich poznania a aktívneho komunikačného využívania u generačne diferencovaných používateľov slovenského a českého jazyka). No reflektuje sa nielen znalosť a používanie, ale aj porozumenie biblickým frazémam – získaný materiál je totiž príspevkom i k poznávaniu respondentského dešifrovania sémantických vlastností frazém a k určeniu smerodajných faktorov, ktoré interpretáciu významu frazém podmieňujú. Práca zohľadňuje aj ďalšiu stránku súčasného života či živosti biblických frazém – ich uplatňovanie v písaných textoch. Osobitne sa zameriava na tie frazémy, ktoré sa nachádzajú na periférii poznania a používania v rečovom úze respondentov. Absencia širšieho znalostno-používateľského zázemia priviedla autorky k nadväzujúcej otázke, ako je to s ich živosťou v písanom jazyku (na príklade textov sprístupnených v Slovenskom národnom korpuse): zachovávajú si v ňom tiež status periférnych jednotiek alebo v písaných textoch istého typu – obrazne povedané – používateľsky „pookrievajú“, „ožívajú“? Pre prácu je príznačný ešte jeden špecifický rozmer, a to rozmer iniciačne spätý s pramenným východiskom biblických frazém a nachádzajúci svoj bádateľský reflex v hľadaní odpovede na otázku z okruhu kultúrnej rozhľadenosti/zorientovanosti, teda do akej miery si súčasní používatelia slovenského a českého jazyka uvedomujú, pociťujú zviazanosť daného okruhu frazém s textami Biblie.