Zámerom publikácie je monograficky predstaviť teóriu poznania kanadského jezuitu, filozofa a teológa, Lonergana. Bernard Francis Lonergan (1904-1984) sa pokúsil svojím epistemologickým projektom ostať na pôde tomizmu, avšak zodpovedať aj výzvu Imanuela Kanta a filozofie, pre ktorú je subjekt východiskom poznania. Na tejto pozícii stojí spoločne s viacerými autormi tejto tradície, ako sú Joseph Maréchal, Emerich Coreth, Otto Muck, Karl Rahner a ďalší. V knihe sú skúmané tri typy námietok, ktoré sa voči takémuto pokusu objavili. Konkrétne ich zastupujú traja kritici transcendentálneho tomizmu: Christopher Cullen, John Haldane a August Brunner. Ich námietky sú ukázané ako principiálne zodpovedateľné a teda nepostačujúce na odmietnutie transcendentálneho tomizmu ako takého. Naopak, Lonerganov koncept (ako dynamickú štruktúru ho označil Otto Muck v roku 1969) je predstavený ako doplnenie oboch týchto tradícií a úspešný pokus premostiť tomistickú a kantovskú filozofiu.