Publikácia "Partizánska Ľupča. Pamäť, identita, nádej" od autorského kolektívu pod vedením Mareka Babica predstavuje komplexnú monografiu, ktorá spája podrobný historický prehľad s etnografickou sondou do kolektívnej pamäti, súčasnej identity a budúcich ašpirácií obyvateľov tejto veľmi zaujímavej liptovskej obce. Kniha vznikla v rámci medzinárodného výskumného projektu s Univerzitou Notre Dame (USA), ktorý sa zaoberá teoretickým konceptom „periférie“ v európskom kontexte. Prvá časť knihy mapuje bohaté dejiny Partizánskej Ľupče od najstarších archeologických nálezov až po 21. storočie. Zachytáva obdobie jej najväčšieho rozkvetu v stredoveku, kedy bola, vďaka nemeckým kolonistom a ťažbe drahých kovov, slobodným kráľovským banským mestom a jedným z najdôležitejších centier Liptova, čoho dôkazom je aj jej historický názov Nemecká Ľupča. Publikácia analyzuje aj príčiny jej postupného úpadku, za kľúčový moment označuje obídenie obce Košicko-bohumínskou železnicou v 19. storočí, čo viedlo k ekonomickej stagnácii a strate dominantného postavenia v regióne. Samostatná pozornosť je venovaná aj udalostiam 20. storočia, najmä zapojeniu obce do Slovenského národného povstania, ktoré viedlo k zmene názvu na Partizánska Ľupča v roku 1946, ako aj obdobiu socializmu, ktoré charakterizovala kolektivizácia a odliv obyvateľstva. Záver historickej časti sa venuje transformácii po roku 1989 a novým rozvojovým impulzom. Jadro druhej časti tvorí analýza kvalitatívneho etnografického výskumu, založeného na hĺbkových rozhovoroch s 25 miestnymi obyvateľmi, ktoré sa uskutočnili na jar v roku 2023. Výskum bol štruktúrovaný do piatich tematických okruhov: 1. história a profil obce, 2. odolnosť komunity, 3. kultúra spomínania, 4. sebapoznanie a identita a 5. nádeje obyvateľov. Analýza odhaľuje, že kolektívna pamäť Ľupčanov je silno ukotvená v slávnej minulosti kráľovského mesta, jeho banskej histórii a jedinečnej mestskej architektúre. Svoju identitu vnímajú ako odlišnú od okolitých obcí, pričom často odkazujú na hrdú „meštiansku“ mentalitu. Kniha tiež reflektuje pretrvávajúcu diskusiu o možnom návrate k historickému názvu, v ktorej je komunita názorovo rozdelená. Nádeje a očakávania obyvateľov sa nespájajú s obnovou niekdajšej politickej či priemyselnej dominancie, ale smerujú skôr k udržateľnému rozvoju turizmu, ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva a vytvoreniu pokojného a kvalitného prostredia pre život, ktoré priláka späť mladé rodiny. Publikácia tak ponúka mnohovrstevný portrét Partizánskej Ľupče, v ktorom zachytáva dynamický vzťah medzi zdokumentovanou históriou a živou pamäťou, identitou a budúcimi víziami jej obyvateľov. Predstavuje tak prípadovú štúdiu o transformácii historicky významnej európskej „periférie“.