Deň sociálnej práce 2024

    Svetový deň sociálnej práce sa tradične slávi každý rok v tretí marcový utorok. 19. marca sa k jeho oslave pripojila aj Katedra sociálnej práce PF KU v Ružomberku
    Deň sociálnej práce 2024

    Svetový deň sociálnej práce sa tradične slávi každý rok v tretí marcový utorok. 19. marca sa k jeho oslave pripojila aj Katedra sociálnej práce PF KU v Ružomberku. Téma podujatia bola „Osobnosti sociálnej práce & Ja ako osobnosť sociálnej práce?“. Heslo podujatia „Zanechať stopu“ bolo apelom na zamyslenie pre všetkých účastníkov. Medzi hosťami boli študenti sociálnej práce a ich vyučujúci, pracovníci v oblasti sociálnej práce aktívni v meste Ružomberok a cirkevní predstavitelia. 

    O slávnostné otvorenie sa postarala prorektorka doc. Markéta Rusnáková. Účastníkov podujatia oboznámila s históriou slávenia tohto sviatku, významného pre profesiu sociálna práca a pre jej vykonávateľov: sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Moderátorom  podujatia bol vedúci Katedry sociálnej práce dr. Daniel Markovič. Doktor Markovič obohatil podujatie aj prostredníctvom pútavej prednášky na tému: „Budúcnosť sociálnej práce v digitálnom veku“. Budú sociálni pracovníci nahradení umelou inteligenciou alebo zostane sociálna práca medzi poslednými nenahraditeľnými profesiami?

    Úvodná pieseň In Christ alone bola zaspievaná v ukrajinčine dvoma inšpiratívnymi ženami, Mariiou Kravchuk a Larysou Nartovych, ktoré obetavo pracujú s ukrajinskými odídencami v Ružomberku. Sila, ktorú majú pre túto zanietenú prácu, pochádza od Pána Boha, ktorého chceli vyzdvihnúť touto piesňou, a to ako osobnosť, ktorá je vzorom pre sociálnych pracovníkov, ale aj posilou pre ich výkon. 

    Vďaka interaktívnym vstupom samotných študentov sociálnej práce sme sa „preniesli v čase“ a oboznámili sa so životom zaujímavých osobností sociálnej práce, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj. Študenti predstavili osobnosti, ktoré oni sami považujú za výnimočné, a tak sme mohli zistiť zaujímavosti zo života Octavie Hills, Jane Addams a Alice Salamon. Interakcia spočívala aj v prezlečení sa za danú osobnosť a prinesení artefaktu z jej života. Išlo o symbol organizácie, ktorú osobnosť vytvorila; transparent určený pre štrajk proti vojne či za práva žien alebo známku, na ktorej je táto slávna osobnosť vyobrazená. 

    Veľký potlesk si zaslúžilo aj vzájomné interview dvoch osobností, ktoré v súčasnosti rozvíjajú sociálnu prácu na Slovensku, a to prof. Vladimíra Labátha a  Mgr. Mareka Roháčka, zakladateľa a predsedu občianskeho združenia Návrat. Interview nedokázalo zachytiť celý ich prínos pre sociálnu prácu. To, čo sme sa však dozvedeli, bolo veľmi podnetné. Počuli sme napríklad, kto sedí na pleciach pána Roháčka a našepkáva mu pri robení dôležitých rozhodnutí. Zistili sme o nevídaných možnostiach po roku 1989, ktoré boli priaznivé pre vznik mnohých vynikajúcich organizácií, na ktorých vzniku sa podieľal prof. Labáth. V rámci diskusie bola možnosť klásť otázky a dozvedieť sa viac o ich živote a práci.  

    Vybrané informácie, ktoré zazneli v priebehu celého podujatia, tvorili aj súťažnú krížovku, do ktorej sa mohol každý z účastníkov zapojiť. Správne znenie tabuľky bolo: „Quo vadis?“ otázka, s ktorou sme odchádzali z podujatia. Traja vyžrebovaní výhercovia krížovky sa tešili podpísaným knihám aj s venovaním od našich pozvaných hostí, prof. Labátha a Mgr. Roháčka. Podujatie bolo zakončené výzvou pre dobrovoľníctvo, ktoré má potenciál rozvíjať samotného dobrovoľníka a je dôležité pre mnohé mimovládne organizácie.  

    Autor:  Anna Masariková