V monografii autorky zaujíma predovšetkým charakteristika a podrobná analýza podôb postáv prekladateľov v troch Mercierových románoch – Perlmannovo mlčanie (1995, v slovenčine 2023), Nočný vlak do Lisabonu (2004, v slovenčine 2018), Váha slov (2020, v slovenčine 2021) – a funkcia prekladu, ktorému sa postavy venujú a vďaka ktorému sa z nich stávajú prekladatelia (Perlmann z Perlmannovho mlčania je lingvista, Gregorius z Nočného vlaku do Lisabonu je stredoškolský učiteľ klasických jazykov a Leyland z Váhy slov je nočný vrátnik). Pre všetky postavy je príznačný istý „prekladateľský“ habitus. V závere publikácie sú nielen zhrnuté zistenia, ale je ho potrebné čítať aj ako pokus o syntézu Mercierovho stvárnenia procesu prekladu naprieč tromi skúmanými románmi.