Na Letnú školu Resilience and Recovery v Šibeniku spomínam s veľkou radosťou. Počas dvoch týždňov som získala množstvo nových skúseností a vytvorila si cenné spomienky. Osobitne si cením stretnutia s rôznymi ľuďmi – nielen so študentmi z Katolíckej univerzity v Ružomberku, ale aj s účastníkmi z iných krajín. Mala som príležitosť spoznať študentov z Gruzínska, Chorvátska, Poľska, Maďarska či Spojených štátov amerických (univerzity združené v Catholic Universities Partnership). Napriek rôznym kultúrnym zvyklostiam a odlišným životným skúsenostiam sme si dokázali vytvoriť hlboké priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes.

Počas letnej školy sme mali možnosť navštíviť viaceré významné kultúrne a prírodné pamiatky v okolí Šibenika, ako napríklad Národný park Krka, pevnosť sv. Mikuláša či Katedrálu sv. Jakuba. Atmosféra týchto miest bola jedinečná a región Šibenika na mňa pôsobil veľmi pokojne a príjemne. Spoznávanie Chorvátska pre mňa predstavovalo mimoriadne hodnotnú skúsenosť, ktorú si nesmierne vážim.

Súčasťou letnej školy boli odborné prednášky zamerané na tému reziliencie, z ktorých sme čerpali všetci. Osobitne ma zaujali prednášky neuropsychologičky z Notre Dame University, ktorá podrobne vysvetlila mechanizmy vzniku reziliencie, faktory ovplyvňujúce jej rozvoj a spôsoby, akými sa prejavuje. Zvlášť vo mne rezonoval citát, ktorý prirovnáva vznik perly k procesu zvládania náročných situácií: „Keď sa do ustrice dostane zrniečko piesku a je také dráždivé, že sa ustrica musí brániť vylučovaním perleťovej látky, táto obranná reakcia vytvorí materiál, ktorý je tvrdý, lesklý a vzácny.“

Okrem akademických poznatkov bola pre mňa mimoriadne podnetná aj možnosť vidieť rozdielne spôsoby, akými sa ukrajinskí účastníci vyrovnávajú s realitou vojnového konfliktu. Každý z nich k tomu pristupoval inak – niektorí používali humor ako obranný mechanizmus, iní prežívali silnú úzkosť, ďalší sa rozhodli aktívne pomáhať a zakladať vlastné organizácie na podporu svojej komunity. Táto rozmanitosť reakcií mi umožnila lepšie pochopiť dôsledky krízových situácií a individuálne stratégie zvládania traumy.

Zároveň ma konfrontovala s veľkým kontrastom medzi realitou vojny a tým, ako ju vnímame v bezpečnom prostredí mimo nej. Počas diskusií som si uvedomila, že mnohí moji ukrajinskí spolužiaci nedokázali pochopiť situáciu, ktorú na Slovensku bežne vídame – že niektorí utečenci u nás žijú relatívne bezstarostne a ich životný štýl neodráža obraz krajiny sužovanej vojnou. Naopak, pre mnohých ľudí, s ktorými som sa v Chorvátsku stretla, bolo každodenné prežívanie náročné. Tento rozdiel vo vnímaní reality mi poskytol cenný pohľad na to, ako odlišné životné okolnosti formujú naše postoje, hodnoty a prežívanie krízy.

Pozitívnym aspektom letnej školy bola aj atmosféra, ktorú vytvorili organizátori a prednášajúci. Boli to mimoriadne príjemní a otvorení ľudia, ktorí sa o nás skutočne zaujímali nielen po akademickej stránke, ale aj osobne. Nebáli sa s nami diskutovať o rôznych témach a svojím prístupom vytvárali prostredie plné energie a entuziazmu. Bolo z nich cítiť, že svoju prácu robia s nadšením a že ich téma reziliencie úprimne fascinuje. Ich nadšenie sa prenášalo aj na nás a vďaka nim mala letná škola nielen odbornú hodnotu, ale aj priateľskú a podporujúcu atmosféru, v ktorej sme sa všetci cítili vítaní.

Táto skúsenosť bola pre mňa nielen akademicky podnetná, ale aj osobnostne obohacujúca. Poskytla mi priestor na zamyslenie sa nad vlastným rozvojom a motivovala ma v ďalšom štúdiu. Príjemné prostredie, more a slnečné počasie boli už len príjemným bonusom k tejto mimoriadne pozitívnej skúsenosti.