Na konci mája vyšlo nové číslo (1/2023) časopisu Kultúrne dejiny. Čitatelia v ňom nájdu štyri príspevky. Prvý z nich, od Stanislavy Moyšovej Cestopisno-memoárová próza 18. storočia: literárne črty Pamätí baróna Františka Tótha a ich miesto v súdobej literárnej tvorbe sa venuje aktuálnej výskumnej téme analyzujúcej rozmanité memoáre baróna Tótha, ktorým sa v poslednom období venujú viacerí slovenskí autori. Druhý text je od Tomáša Mrázka s názvom Slovenské košele ako príklad vzájomného ovplyvňovania mestského a tradičného odevu. V ňom sa autor venuje národopisnej a kultúrnej symbolike prvkov tradičného odevu na slovenskom území na prelome 19. a 20. storočia. Kamila Budrowska v príspevku Censorship of literature in Poland under communism (1944 – 1990). Summary of research and new perspectives sa venuje aktuálnym pohľadom na problematike cenzúry u našich severných susedoch v rokoch neslobody. Materiálová štúdia a preklad Františka Šimona a Jany Balegovej Oslava Uhorska v básni Juraja Henischa predstavuje málo známy prameň bardejovského rodáka tvoriaceho na prelome 16. a 17. storočia.

Okrem spomenutých článkov čitatelia v časopise nájdu aj polemiku od Stanislava Gubančoka, rozhovor s maďarským historikom a epigrafikom Pétrom Kovácsom, niekoľko recenzií a anotácií na aktuálne knižné tituly.

 

Full-texty celého čísla sú dostupné na webstránke časopisu.