Písal sa rok 2018, začínala jeseň, veľa farebných listov popadaných na chodníku a ja som kráčala s očakávaním ako to celé „dopadne“. Pán vtedy nasmeroval Tvoje kroky na pôdu Katolíckej univerzity, na vtedajšiu katedru pedagogiky a špeciálnej pedagogiky, kde si pôsobila až doteraz. S bolesťou v srdci sme prijali správu, že Tvoja pozemská púť sa skončila, v nedeľu podvečer 27.augusta 2023 ... odišla si potichu, skromne, s láskou k Bohu, ... tak ako sme ťa poznali.

Naše stretnutie na pôde Katolíckej univerzity bolo osudové − Ty, so svojím nadhľadom, skromnosťou, životnou múdrosťou a bez nereálnych očakávaní, a na druhej strane ja očakávajúca podporu od skúsenej pedagogičky, osobnosti profesijne zaoberajúcej sa rodinou a jej patológiou, seniorským vekom ... Náš rozhovor nebol dlhý, ale veľmi zaujímavý. Potom sme sa stretli s vedúcim katedry a bolo rozhodnuté. S odstupom času si sa vždy zasmiala, že ani nevieš ako si prikývla na spoluprácu. Som za naše stretnutia pracovné i osobné vďačná Tebe, nie Ty mne. A v tomto si bola výnimočnou, Ty,  pani profesorka, ktorá mala za sebou veľmi veľa pracovných aj osobných skúseností, si zostala skromnou, priateľskou a chápajúcou. Tak som Ťa vnímala, tak sme Ťa poznali a tak zostaneš aj v mojom srdci a v našich spomienkach. 

Ako ja môžem pomôcť? V začiatkoch spolupráce to bola pomerne častá otázka, potom to bola súhra (ale fakt ako pri dlhoročnej spolupráci), kedy sme si v mnohých záležitostiach rozumeli a zhodli sa skutočne do bodky. Bola si pre mňa a pre nás, ktorí sme ťa poznali, oporou i podporou. Hľadiac do minulosti môžem napísať, že formálne sme sa poznali z rozličných odborných a vedeckých podujatí, registrovali sme sa, boli sme aj predstavené, ale čas, ako to býva v našich životoch, išiel ďalej. V začiatkoch svojho pracovného života si pôsobila na Strednej pedagogickej škole v Lučenci (1975-1977), neskôr až do roku 2018 na akademickej pôde Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na katedre pedagogiky a na katedre sociálnej práce na rôznych pracovných pozíciách. Bola si a aj zostávaš uznávanou pedagogičkou, ktorá presahuje slovenskú i českú akademickú pôdu, mnohí kolegovia sa stali aj dlhoročnými priateľmi. Pán to zariadil tak, že si pôsobila aj u nás, na akademickej pôde Katolíckej univerzity. Šesť rokov, možno na krátky, ale na dlhý čas porozumenia, reziliencie a úcty, v ktorom som osobne vnímala tvoju podporu nielen profesionálnu, ale aj osobnú, vzácnu v rozličných okamihoch, v rozpravách o rôznych životných momentoch, ktoré presahovali takú bežnú komunikáciu o práci.

Tak ako si bola skromnou v svojej podstate, tak si ukončila svoju pozemskú púť, ktorá bola ku koncu bolestivou, ale stále pretkaná nádejou v Tvojom srdci na jej zlepšenie.

Zostávaš v našich srdciach pani profesorka, Anička, Hanka ....

Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji.

za  katedru špeciálnej pedagogiky PF KU v RK, Barbora Kováčová