Vážené predsedníctvo, ctené kolegyne a kolegovia, dámy a páni.

Je mi cťou predstaviť vám dnes príspevok venovaný Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V nasledujúcich minútach sa pokúsim stručne – hoci je to vzhľadom na bohatstvo faktov a udalostí nesmierne náročné - predstaviť príbeh inštitúcie, ktorá bola pred 25 rokmi založená s víziou spojiť dôraz na akademickú kvalitu s osobným prístupom a rodinnou atmosférou.

Cieľom tohto príspevku je nielen informovať, ale aj ilustrovať, ako sa mladá a malá fakulta s jasne definovanými hodnotami, zakorenená v katolíckej tradícii, dokáže úspešne presadiť v konkurenčnom prostredí slovenského vysokého školstva a budovať si rešpektované meno aj za hranicami Slovenska.

Vznik a formovanie identity

Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku bola oficiálne zriadená 1. júla 2000. Spolu s Pedagogickou fakultou sa stala jedným z dvoch zakladajúcich pilierov univerzity. Toto počiatočné spojenie nebolo náhodné; signalizovalo, že humanitné a pedagogické vedy sú vnímané ako kľúčové pre identitu a poslanie novej Katolíckej univerzity. Význam tohto poslania je v 21. storočí, paradoxne, ešte naliehavejší ako kedykoľvek predtým. Žijeme v dobe technologickej akcelerácie, umelej inteligencie, kde sa rozhodnutia čoraz častejšie delegujú na algoritmy a kde sa dôraz kladie na okamžitú praktickú využiteľnosť a ekonomickú efektivitu. Práve v takomto svete sa humanitné odbory, ako sú filozofia, história, filológia či psychológia, stávajú nenahraditeľnými. Učia nás tomu, čo stroje nedokážu: kriticky myslieť, klásť hlboké otázky o zmysle, hodnote a dôsledkoch našich činov, a rozumieť komplexnosti ľudskej skúsenosti. V globalizovanom svete, kde technológie spájajú rôzne kultúry, je porozumenie ľudskému správaniu, identite a hodnotám, ktoré sprostredkúvajú behaviorálne vedy, ako je psychológia, kľúčové pre predchádzanie konfliktom a budovanie súdržnej spoločnosti. Humanitné vedy sú strážcom tejto ľudskosti, etickým kompasom, ktorý pomáha orientovať technologický pokrok tak, aby slúžil človeku, a nie naopak.

Cieľom tohto príspevku je teda analyzovať, ako sa Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity darilo napĺňať túto dvojitú misiu: na jednej strane budovať rešpektovanú akademickú inštitúciu, ktorej kvalita je preukázateľná objektívnymi a merateľnými kritériami, a na druhej strane zostať vernou svojmu poslaniu formovať kriticky mysliace, eticky ukotvené a spoločensky angažované osobnosti. Tento proces sa neodohrával vo vákuu, ale v dynamickom a často polarizovanom slovenskom verejnom priestore, ktorého súčasťou je aj mediálny diskurz, ktorý bol voči univerzite neraz skeptický až kritický. Práve v prieniku týchto troch rovín – filozofického poslania, 

merateľnej akademickej kvality a vonkajšieho vnímania – sa odohráva príbeh formovania identity Filozofickej fakulty KU.

Mediálny obraz vs merateľné ukazovatele kvality

Filozofická fakulta KU od svojho založenia vstupovala do vysoko konkurenčného prostredia, v ktorom dominovali etablované štátne univerzity s desaťročiami tradície a vybudovanou infraštruktúrou. Pre mladú inštitúciu, navyše s prívlastkom „katolícka“, bola otázka preukázania akademickej kvality existenčnou nevyhnutnosťou. Snaha o excelentnosť nebola len deklaratórna; bola podložená systematickou prácou, ktorá sa v priebehu rokov premietla do konkrétnych, externe overiteľných výsledkov.

Predtým, ako uvediem dôkazy, dovoľte, aby som zasadil príbeh našej fakulty do mediálneho rámca, ktorý zväčša nebol priaznivý pre budovanie dobrého mena katolíckej inštitúcie. Mediálny obraz nemožno podceňovať, pretože ten do veľkej miery ovplyvňuje záujem kvalitných uchádzačov o štúdium na univerzite, ale aj ochotu renomovaných odborníkov zamestnať sa a vykonávať tu výskum. Od samého začiatku boli celoštátne masmédiá, či už mainstreamové, liberálne alebo bulvárne, prinajmenšom rezervované vo vzťahu ku Katolíckej univerzite a boli skeptické, či obstojí v konkurencii. Vyčítali jej provinčnosť, a niektoré ju prezentovali ako málo otvorenú liberálnym hodnotám a pochybovali o akademickej slobode na „konfesijnej verejnej škole“. Veľkou témou v celoštátnych médiách bolo udelenie čestných doktorátov niektorým vplyvným donorom univerzity. Redaktori liberálnych, ale aj niektorých konzervatívnych médií vytvorili rámec „peniaze-pocta-povesť“, s implikáciou možného reputačného rizika pre akademickú integritu na univerzite. K tomu sa pridali bulvárne médiá, ako Pluska, či Nový čas, ktoré ešte predtým aj potom prinášali správy o „rýchlych tituloch“, „nízkej kvalite štúdia“ či „odmenách na fakultách“.

Analýza týchto prípadov odhaľuje hlbší mechanizmus mediálnej kritiky voči Katolíckej univerzite. Nešlo len o informovanie o potenciálnych zlyhaniach. Kľúčovou stratégiou bolo tzv. weaponizovanie katolíckej identity univerzity proti nej samej. Použitím termínov ako „nekresťanské odmeny“ alebo poukazovaním na rozpor medzi poctou pre kontroverzného podnikateľa a hodnotami, ktoré by mala cirkevná inštitúcia reprezentovať, médiá neútočili len na manažérske rozhodnutia, ale na vnímané pokrytectvo. Kritika bola o to ostrejšia a verejne účinnejšia, pretože používala morálny a hodnotový register samotnej univerzity na demonštráciu jej údajného zlyhania.

Je zrejmé, že liberálne médiá majú väčší priestor aj impakt ako konzervatívne a Katolícka univerzita je svojimi hodnotami vnímaná ako konzervatívna inštitúcia. Problém je v tom, že rozdiel v štýle komunikácie v konzervatívnych a liberálnych médiách ovplyvňuje aj verejnú debatu o hodnotách, vrátane tém, ako akademická sloboda či cirkevný vplyv na konfesijnej vysokej škole a v konzekvenciách o kvalite štúdia na takejto inštitúcii. Som však presvedčený, že často subjektívny a predpojatý postoj médií ostro kontrastuje s reálnym, na konkrétnych faktoch založeným kvalitatívnym postavením univerzity a fakulty.

Fakty a merateľné ukazovatele

Jedným z prvých významných potvrdení kvality boli výsledky hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). V poslednom komplexnom hodnotení fakúlt, ktoré ARRA zverejnila v roku 2015, sa Filozofická fakulta KU umiestnila na vynikajúcom 2. mieste spomedzi desiatich hodnotených fakúlt v skupine humanitného a filozofického zamerania, čím potvrdila svoju pozíciu z predchádzajúceho roka. Význam tohto úspechu podčiarkuje metodika ARRA, ktorá bola navrhnutá tak, aby bola spravodlivá aj k menším a mladším inštitúciám. Hodnotenie nebolo založené na celkovom objeme výkonu, ale na jeho intenzite, pričom sa zohľadňovala aj veľkosť fakulty. Navyše, fakulty mladšie ako desať rokov boli v relevantných kategóriách bonifikované. Umiestnenie FF KU v tesnom závese za najlepšími tak nebolo len prejavom kvality, ale aj dôkazom mimoriadnej efektivity a dynamiky mladej inštitúcie.

Ďalším kľúčovým externým auditom vedeckej práce bolo periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti (známe ako VER 2022), ktorého výsledky zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR koncom roka 2022. Toto hodnotenie, realizované medzinárodnými panelmi expertov, predstavuje najkomplexnejší audit kvality vedy na Slovensku. Filozofická fakulta KU v ňom preukázala svoju kompetentnosť v širokom spektre disciplín, keď splnila hodnotiace kritériá až v šiestich oblastiach výskumu: psychológii, politických vedách, filozofii a teológii, filológii, historických vedách a masmediálnych a komunikačných vedách.

Filozofická fakulta v tomto hodnotení dosiahla pozoruhodné výsledky, najmä s ohľadom na veľkosť svojich výskumných tímov. V psychológii sa umiestnila na 3. mieste z 8 hodnotených vysokých škôl, vo filozofii a teológii na 5. mieste zo 16 a vo filológii rovnako na 5. mieste zo 14. Samotný fakt, že fakulta úspešne prešla hodnotením v takom širokom zábere humanitných a spoločenských vied, je však sám osebe silným dôkazom jej vedeckej vitality.

Vrcholom tohto úsilia bolo zaradenie Filozofickej fakulty KU medzi excelentné pracoviská v oblasti humanitných vied v roku 2023. Tento status každoročne udeľuje Ministerstvo školstva na základe presne definovanej metodiky, ktorá hodnotí výkon vo vede a v projektovej činnosti. Do tejto elitnej skupiny sa dostane len prvá štvrtina najlepších pracovísk v každej zo šiestich hlavných vedných oblastí na Slovensku. Metodika prideľuje 60 % váhu publikačnej činnosti a 40 % grantovej úspešnosti, pričom výpočet zohľadňuje aj počet zamestnancov, aby sa porovnávala relatívna efektivita, nielen absolútny objem. Skutočnosť, že sa relatívne malá a mladá fakulta dokázala prebojovať do tohto najvyššieho kvartilu, potvrdzuje nielen kvalitu jej výskumu, ale aj jej strategickú schopnosť uspieť v metrikách, ktoré oceňujú efektivitu a produktivitu na jedného pracovníka. Neuspela teda napriek svojej veľkosti, ale čiastočne aj vďaka nej, pretože jej model zameraný na vysokú individuálnu produktivitu je presne to, čo moderné evalvačné systémy odmeňujú.

Vedecká činnosť a medzinárodné ukotvenie

Vedecká a výskumná aktivita na fakulte zažíva v posledných piatich rokoch výrazný rast. Uvediem niekoľko konkrétnych údajov.

V roku 2023 naši akademickí pracovníci riešili 8 domácich a 7 zahraničných výskumných projektov, do ktorých bolo zapojených 73 % tvorivých pracovníkov. V roku 2024 sa aktivita ešte zintenzívnila: riešilo sa 15 domácich projektov (APVV, VEGA, KEGA) a 7 zahraničných projektov. Zapojenosť stúpla na vyše 80 % tvorivých pracovníkov a 66 % doktorandov. 

Vlajkovou loďou publikačnej činnosti fakulty je vedecký časopis Kultúrne dejiny, vydávaný Katedrou histórie. Tento recenzovaný časopis si za roky svojej existencie vybudoval mimoriadne dobré akademické renomé nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Jeho kvalitu potvrdzuje indexácia v prestížnych medzinárodných databázach ako Scopus, EBSCO a ERIH PLUS. Analýza jeho postavenia v databáze Scopus ukazuje vynikajúce výsledky: časopis dosahuje hodnotenie Q2 (druhý kvartil, t. j. patrí medzi 25–50 % najlepších časopisov na svete) v oblasti religionistiky. V ďalších relevantných oblastiach, ako sú história, filozofia, antropológia a kultúrne štúdie, sa nachádza v rešpektovanom treťom kvartile (Q3). Tieto údaje potvrdzujú, že časopis predstavuje nadpriemernú a medzinárodne relevantnú publikačnú platformu, ktorá významne prispieva k zviditeľneniu a reputácii fakulty.

Tento vedecký rozvoj ide ruka v ruke s internacionalizáciou. FF KU má uzavreté bilaterálne dohody s viac ako 100 univerzitami v Európe v rámci programu Erasmus+. Sme aktívni v programoch ako CEEPUS či Národný štipendijný program. Za kľúčové však možno považovať členstvo univerzity v sieti Catholic Universities Partnership (CUP), ktorú vedie Nanovicov inštitút pre európske štúdiá na prestížnej University of Notre Dame v USA. Filozofická fakulta je v rámci tohto partnerstva dlhodobo najaktívnejšou súčasťou celej Katolíckej univerzity. Táto spolupráca nie je len nástrojom na získavanie grantov či organizovanie mobilít. Plní aj zásadnú reputačnú funkciu. V kontexte, kde je domáci mediálny obraz často negatívny a spochybňujúci, predstavuje aktívna a preukázateľná spolupráca s renomovanými inštitúciami formu externej validácie. Je to strategické vyhlásenie, ktoré komunikuje: „Sme súčasťou globálnej akademickej komunity na najvyššej úrovni, uznávaní partnermi, ktorých kvalitu nikto nespochybňuje.“

Študentské prostredie, prepojenie s praxou a spoločenská angažovanosť

Filozofická fakulta si vedome buduje povesť inštitúcie s individuálnym prístupom a rodinnou atmosférou. Tento étos bol nedávno potvrdený v celoslovenskom prieskume „Hodnoť.to 2024“, ktorý zorganizovalo ministerstvo školstva v spolupráci so Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo. V kategórii „Prístup učiteľov“ sa naša fakulta umiestnila na 1. mieste v rámci celej Katolíckej univerzity. Tento výsledok je o to významnejší, že samotná univerzita sa v tomto parametri umiestnila na 3. mieste v rámci celého Slovenska. Podľa prieskumu bolo 82 % študentov spokojných so štúdiom, pričom až 95,7 % ocenilo kvalitu učební (celoslovenský priemer je 54 %).

Skvelým príkladom prepojenia teórie s praxou a potrebami spoločnosti je projekt Service Learning. Ide o inovatívny vzdelávací prístup, ktorý spája zmysluplnú dobrovoľnícku službu v komunite s akademickým vzdelávaním a cielenou reflexiou. Nejde o bežnú študentskú prax; kľúčovým prvkom je, že služba je zameraná na reálne potreby komunity, študenti sú aktívne zapojení do plánovania a hodnotenia projektu a celá skúsenosť je úmyselne prepojená s obsahom konkrétneho predmetu. Ako konkrétny príklad slúži dlhoročná spolupráca študentov psychológie so základnou školou v Ružomberku, kde aplikujú svoje teoretické vedomosti v praxi pri práci so žiakmi. Pozitívne ohlasy od všetkých zúčastnených strán – študentov, žiakov, rodičov aj učiteľov – dokazujú, že takto získané vedomosti sú trvácnejšie a študenti si zároveň osvojujú hodnoty empatie, zodpovednosti a radosti z priameho angažovania sa v riešení reálnych spoločenských problémov.

Naša spoločenská angažovanosť sa prejavuje aj v organizovaní podujatí pre stredoškolákov či stretnutí s odborníkmi z praxe. Osobitné miesto a vplyv v slovenskom vzdelávacom systéme si získala Filozofická olympiáda, konaná každoročne na našej fakulte. Organizuje ju Katedra filozofie. Olympiáda je súčasťou International Philosophy Olympiad (IPO), ktorá sa koná pod záštitou UNESCO a združuje viac ako 50 krajín sveta. Vďaka FF KU sa Slovensko od roku 2016 zapojilo do tejto prestížnej súťaže, čo umožňuje slovenským študentom reprezentovať krajinu na medzinárodnej úrovni. Bonusom je, že počas olympiády sa konajú semináre pre učiteľov občianskej náuky a spoločenských vied, čo prispieva k zlepšeniu výučby kritického myslenia na stredných školách.

Dobrovoľníctvo je jednou z identít univerzity, ktorej motto je „formujeme mysle a srdcia“. Dobrovoľnícka činnosť je jedným z nepriamych ale dôležitých indikátorov kvality vzdelávania, na Slovensku vnímanej ako „tretej misie univerzity“. Domnievam sa, že v tomto aspekte je Filozofická fakulta v prvej línii spoločenskej angažovanosti. Dôkazom je aktivita v krízových obdobiach, ako to bolo napríklad počas pandémie kovidu. Napriek komplikovanej situácii v roku 2020 si naši študenti i zamestnanci našli čas na pomoc iným ľuďom, ktorí boli počas pandémie najviac zraniteľní. Distribuovali potraviny seniorom, pomáhali v domovoch sociálnych služieb, ale zapojili sa tiež do menej bežných aktivít. Načítali rozprávku o koronavíruse pre deti či poskytli konverzácie v slovenčine pre zahraničných študentov.

Záver a vízia do budúcnosti

Dámy a páni, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku za takmer štvrťstoročie svojej existencie prešla cestu od svojho založenia až po etablovanie sa ako rešpektovaná akademická inštitúcia. Naše silné stránky sú zrejmé: široká ponuka kvalitných študijných programov, preukázateľná vedecká produktivita potvrdená externými hodnoteniami, silný dôraz na študentské prostredie a komunitu, a dynamicky sa rozvíjajúca medzinárodná spolupráca.

Príbehy našich úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili v médiách, psychologických centrách, vládnych inštitúciách či na vedúcich pozíciách, sú pre nás najlepším dôkazom kvality nášho vzdelávania.

V kontexte vysokého školstva na Slovensku zohrávame dôležitú úlohu. Naším poslaním zostáva formovať vzdelaných, zodpovedných a kriticky mysliacich občanov, ktorí budú prínosom pre spoločnosť. Sme presvedčení, že kombinácia overených hodnôt, akademickej excelentnosti a ľudského prístupu je tou správnou cestou aj do ďalších rokov.

Ďakujem vám za vašu pozornosť.