Medzinárodný rozmer: komunita, mestá a živá kultúra

Kľúčovým priestorom medzinárodného pôsobenia je Katherine Mansfield Society (KMS), nezisková organizácia registrovaná na Novom Zélande. Janka Kaščáková je jej členkou od založenia v roku 2008 a od roku 2019 zastáva funkciu viceprezidentky.

KMS nie je uzavretým akademickým klubom. Okrem vedcov ju tvoria aj nadšenci, čitatelia a milovníci literatúry z rôznych krajín sveta. Odhaduje sa, že najmenej tretinu účastníkov konferencií netvoria akademici. Aj to je dôkazom, že výskum presahuje hranice univerzít.

Konferencie organizované spoločnosťou majú vždy dve roviny:

• odbornú (vedecké prednášky, publikácie),

• verejnú (prednášky pre široké publikum, koncerty, exkurzie, spomienkové podujatia).

V rokoch 2020 – 2024 Kaščáková organizovala dve významné konferencie v mestách, ktoré zohrali dôležitú úlohu v živote Mansfieldovej.

V roku 2022 to bol Bad Wörishofen v Nemecku, kde spisovateľka v roku 1909 pobývala a kde vznikla inšpirácia pre zbierku V nemeckom penzióne. Súčasťou programu boli aj prednášky pre miestnu verejnosť a účastníkov podujatí venovaných liečbe otca Kneippa, s ktorou je mesto spojené. Kaščáková sa zúčastnila aj odhalenia pamätnej tabule na novozriadenom Námestí Katherine Mansfieldovej v centre mesta.

V roku 2023 sa konferencia konala vo francúzskom Avone, kde je Mansfieldová pochovaná. Pri príležitosti stého výročia jej úmrtia KMS spolupracovala s mestom Avon aj s veľvyslanectvom Nového Zélandu vo Francúzsku. Okrem vedeckého programu sa konali dva koncerty violončelovej hudby (nástroj, na ktorý Mansfieldová sama hrávala) a spomienková slávnosť pri jej hrobe za účasti primátorky Avonu i Novozélanďanov žijúcich vo Francúzsku.

Literárny výskum sa tak mení na kultúrnu diplomaciu, prepája krajiny, mestá a komunity a prináša literatúru späť do verejného priestoru.

Slovenský rozmer: návrat zabudnutej autorky

Na Slovensku sa výskum zameral na zásadnú úlohu – predstaviť Katherine Mansfieldovú domácemu publiku. Slovenskí čitatelia mali totiž dlhé roky k dispozícii len staršie české preklady z 30. až 70. rokov 20. storočia.

Prelom priniesli dve knihy:

• Nerozvážna cesta a iné poviedky (2013) – nový slovenský preklad výberu poviedok,

• Katherine Mansfieldová – Medzi dvoma svetmi (2015) – prvá komplexná monografia o jej živote a diele v slovenskom prostredí.

Tieto publikácie neostali bez odozvy. Zvýšený záujem vyústil do spolupráce s Bábkovým divadlom na Rázcestí v Banskej Bystrici, ktoré pripravovalo dramatizáciu poviedky Dcér y nebohého plukovníka v rámci projektu o zabudnutých spisovateľkách.

Kaščáková pôsobila ako odborná konzultantka pri príprave inscenácie, zúčastnila sa pracovného predstavenia aj diskusií s publikom. Pred premiérou i po nej predstavila život a tvorbu Mansfieldovej a odpovedala na otázky divákov. Predstavenie bolo uvedené aj na 24. medzinárodnom festivale súčasného bábkového divadla Bábkarská Bystrica (október 2024).

Spolupráca pokračovala aj mimo divadla:

• účasť v podcaste venovanom Mansfieldovej,

• spolupráca na relácii Rádia Devín o jej živote a diele,

• prednáška a diskusia v kníhkupectve Artforum v Žiline o aktuálnosti jej tvorby v kontexte dnešného sveta.

Literárny výskum sa tak prirodzene prepojil s divadlom, rozhlasom, festivalom aj kníhkupectvom.

Prečo je to dôležité dnes?

Katherine Mansfieldová vo svojich textoch citlivo zobrazovala vnútorný svet postáv, osamelosť, rodinné vzťahy či napätie medzi spoločenskými očakávaniami a osobnou slobodou. Práve tieto témy rezonujú aj v súčasnosti.

Výskum Janky Kaščákovej ukazuje, že humanitné vedy nemajú len archívnu hodnotu. Dokážu:

• obnoviť záujem o zabudnuté autorky,

• podporiť kultúrny život miest a komunít,

• prepájať akademický svet s verejnosťou,

• reprezentovať Slovensko v medzinárodnom kultúrnom priestore,

• podnecovať diskusiu o aktuálnych spoločenských otázkach.

Spoločenský dopad tu nie je abstraktným pojmom. Má podobu konkrétnych kníh, festivalov, koncertov, diskusií, pamätných tabúľ či rozhlasových relácií.

Príbeh výskumu o Katherine Mansfieldovej je dôkazom, že literatúra – aj tá storočná – môže byť živá, aktuálna a spoločensky podnetná. A že aj „tichá“ práca literárneho vedca môže mať hlas, ktorý zaznie doma aj vo svete.