Ako sa učíme z minulosti? Aké dôkazy nám umožňujú rekonštruovať udalosti, ktoré už nemôžeme priamo pozorovať? A čo nám dynamicky sa rozvíjajúce historické vedy hovoria o povahe historického poznania? Tieto otázky budú v centre pozornosti medzinárodnej konferencie Learning from History: The Philosophies of Historiography and the Historical Sciences, ktorá sa uskutoční na Ostravskej univerzite v dňoch 27. – 29. novembra 2026. Konferenciu organizuje Foundation for the Philosophy of Historical Sciences and Historiography a je súčasťou projektu What Can Be Learned from History: Philosophical Reflections from Central Europe, podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Projekt vedie Katolícka univerzita v Ružomberku v spolupráci s Ostravskou univerzitou a Sliezskou univerzitou v Katoviciach.

Konferencia reaguje na jeden z najvýznamnejších trendov súčasnej filozofie a historiografie: rastúci význam historických vied. Nové typy dôkazov, sofistikované interpretačné metódy a interdisciplinárna spolupráca rozširujú naše možnosti porozumieť minulosti. Zároveň však otvárajú dôležité filozofické otázky týkajúce sa povahy historických dôkazov, spoľahlivosti záverov o minulých udalostiach či základov historického poznania. Cieľom konferencie je prispieť k rozvoju výskumu na pomedzí filozofie vedy, historiografie a historických vied.

Na podujatí vystúpi výnimočná skupina medzinárodne uznávaných vedcov. Medzi potvrdenými hlavnými prednášajúcimi sú Carol Cleland, Adrian Currie, Michal Hubálek, Jouni-Matti Kuukkanen, James McAllister, Gregory Radick, Franziska Reinhard, Adam Timmins, Aviezer Tucker, Peter Turchin a Derek Turner.

Carol Cleland patrí k zakladateľským osobnostiam súčasnej filozofie historických vied. Vo svojich prácach ukázala, ako je možné získavať spoľahlivé poznanie minulosti prostredníctvom stôp a pozostatkov, nie experimentov. Jej výskum výrazne ovplyvnil filozofické diskusie o paleontológii, geológii, archeológii či astrobiológii.

Peter Turchin je priekopníkom kliodynamiky, interdisciplinárneho prístupu spájajúceho historický výskum s matematickým modelovaním a analýzou rozsiahlych dát. Jeho práce podnietili medzinárodnú diskusiu o tom, či možno dlhodobé historické procesy systematicky vysvetľovať a identifikovať opakujúce sa vzorce spoločenského vývoja.

Derek Turner je známy svojím prínosom k filozofii paleontológie a historického vysvetlenia. Vo výskume sa zameriava na to, ako vedci rekonštruujú hlbokú minulosť na základe neúplných dôkazov, a venuje sa otázkam neistoty, nedourčenosti a historickej inferencie.

Aviezer Tucker, zakladateľ organizácie Foundation for the Philosophy of Historical Sciences and Historiography, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom filozofického skúmania historického poznania. Vo svojej práci sa venuje otázkam dôkazov, expertízy, vysvetlenia a spôsobom, akými historici a ďalší odborníci odvodzujú tvrdenia o minulosti.

Adrian Currie patrí medzi najinovatívnejších súčasných filozofov historických vied. Skúma, ako vedci a historici poznávajú minulosť prostredníctvom fragmentárnych dôkazov, interdisciplinárnych metód a tvorivého uvažovania. Vo svojej známej knihe Rock, Bone, and Ruin ukazuje, ako paleontológovia, archeológovia a historici dokážu vytvárať robustné poznanie aj pri práci s neúplnými dátami.

Jouni-Matti Kuukkanen patrí medzi najvplyvnejších súčasných filozofov historiografie. Jeho práce o historickej interpretácii, naratívnej reprezentácii a historickej argumentácii významne prispeli k pochopeniu toho, ako historici vytvárajú, zdôvodňujú a komunikujú historické poznanie.

Medzi ďalších významných účastníkov patria Gregory Radick, medzinárodne uznávaný odborník na dejiny a filozofiu biológie, najmä na darvinizmus a evolučné myslenie, a James McAllister, ktorý sa preslávil výskumom vedeckého vysvetlenia, estetiky vo vede a zmien vedeckých teórií. Michal Hubálek, Franziska Reinhard a Adam Timmins reprezentujú novú generáciu bádateľov prinášajúcich inovatívny výskum v oblasti filozofie historiografie a historických vied.

Konferencia vytvorí jedinečný priestor na stretnutie filozofov, historikov a odborníkov na historické vedy z Európy i ďalších častí sveta. Účastníci budú diskutovať o tom, ako vzniká poznanie minulosti a akým spôsobom môže historické porozumenie prispieť k rozhodovaniu v súčasnosti. Zároveň podujatie poukáže na rastúci význam stredoeurópskych výskumných pracovísk v medzinárodných debatách o historiografii, filozofii histórie a historických vied.

Konferencia je súčasťou projektu Visegrad Grant No. 22610223 spolufinancovaného vládami Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom grantov Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať udržateľnú regionálnu spoluprácu v strednej Európe.