Cieľovou destináciou bola katolícka univerzita sv.Patrika v írskom mestečku Maynooth a hoci to nebol Oxford (zatiaľ! ), môj malý sen štúdia na Rokforte sa na jeden letný semester stal skutočnosťou (viď foto). Ak mám byť úprimná, začiatky a takmer celá skúsenosť neboli vôbec jednoduché. Dlho sa už však riadim myšlienkou (a rada ju šírim), že ak by som danú situáciu (výzvu),v ktorej sa momentálne nachádzam nemala zvládnuť, nebola by som pred ňu postavená. Tu a teraz, s tým, čo mám...

Štúdium samotné bolo zaujímavé a formujúce ako filozofia sama. Odlišný systém výučby i skúšania, týždeň voľna uprostred semestra, mnoho spolužiakov – oproti domácim piatim spolužiačkam som sa cítila takmer neviditeľná, čaj s mliekom, káva a sušienky o 11:00 pre všetkých študentov zadarmo, a čo najviac, neobyčajná skúsenosť študovať a zhovárať sa s budúcimi kňazmi boli tým, čo robili tamojšiu univerzitu v mojom vnímaní jedinečnou...

Stráviť semester v Írsku bolo krásne a transformačné, no moje najhodnotnejšie uvedomenie, ktoré som si odtiaľ priniesla, paradoxne nepochádza z výučbového procesu ako takého, ale od „učiteľa“ menom život, ktorý nás učí paralelne popri všetkom tom, čomu sa rozhodneme učiť my. Tým uvedomením bolo, že univerzita nie je krásna estetická budova, ktorá ma kedysi tak očarila, a nie je to ani akási inštitúcia. Univerzita sú ľudia, z ktorých každý jeden člen jej pridáva hodnotu svojím autentickým bytím, myšlienkami, ktoré sa rozhodne vo svojej mysli vedome posilňovať, voľbami, ktoré formujú jeho správanie a následne svet okolo nás. Je to miesto, ktoré tvorí vnútorná krása a pravda, ktorá je v každom jednom z nás...

Univerzita (svet) nie je TO. Univerzitou som JA, univerzitou si TY, univerzitou sme MY!

Ja ďakujem svojej domácej, ktorú tvoria ľudia, bez ktorých by som nebola tou, ktorou som dnes...