Rektor KU poblahoželal Spoločenstvu Ladislava Hanusa k 20. výročiu

    Slávnostným galavečerom v Moyzesovej sieni v Bratislave oslávilo v sobotu 10. septembra 2022 Spoločenstvo Ladislava Hanusa dvadsiate výročie svojho založenia. Ako zástupca akademickej sféry tam vystúpil rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku doc. Ing. Jaroslav Demko, CSc.
    Rektor KU poblahoželal Spoločenstvu Ladislava Hanusa k 20. výročiu

    Osoba významného profesora, filozofa a kulturológa Ladislava Hanusa je významne spojená s Ružomberkom, kde zomrel 7. marca 1994. Na Katolíckej univerzite je možné vidieť v univerzitnej knižnici sochu s autentickou podobizňou nášho prvého doctora honoris causa. Čestný doktorát mu bol udelený ako prvému na KU spolu s Antonom Neuwirthom v roku 2005, obom in memoriam.

    Pri príležitosti 20 rokov existencie intelektuálneho a akademického Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) rektor jedinej katolíckej univerzity na Slovensku J. Demko povedal:

    „Som vďačný SLH za to, že na Slovensku pôsobí, pretože usilovne a vytrvalo formuje budúcich kresťanských lídrov. Túto úlohu má spoločnú s Katolíckou univerzitou, ktorú tu dnes zastupujem. V tejto úlohe si neodporujeme, ale, naopak, výborne sa v nej dopĺňame. Množstvo absolventov SLH pôsobí aj na našej alma mater a viem, že ich úprimnou snahou je rozvíjať vieru a rozum, fides et ratio, a lietať na oboch krídlach.

    Vyslovujem niekoľko želaní a prianí:

    Aby sa odkaz Ladislava Hanusa, ktorý zomrel v roku 1994 v Ružomberku, kreatívne rozvíjal vo vašom spoločenstve, ale aj na Katolíckej univerzite. Môžeme na tom pracovať spoločne.

    Aby sa darilo budovať novú generáciu osobnostne, vzdelanostne i charakterovo formovaných kresťanov a katolíkov.

    Aby SLH nemalo nikdy núdzu o záujemcov o tento formačný program či o finančnú, materiálnu alebo duchovnú podporu svojej činnosti.

    Uisťujem vás o svojej osobnej podpore. Každý člen SLH má dvere otvorené aj u nás v Ružomberku. Tu sa začína Púť od Hanusa k Neuwirthovi, tu máme aj sochu, zrejme jedinú, s autentickou podobou profesora Ladislava Hanusa. Zvlášť tu treba oživiť jeho duchovný odkaz.

    Na záver chcem vysloviť to najhlavnejšie prianie: aby v SLH nechýbal v každom z členov kus dobrého srdca. Naša láska, porozumenie a dobrotivosť sú tým najcennejším, čo tomuto zvlčilému svetu vieme ako kresťania ponúknuť. Buďte (buďme) soľou zeme a svetlom sveta. A ako vieme, svetlo sa neskrýva pod mericu.“