Všetko dobré Universitas catholica Rosenbergensis! Najmä pevné rozhodnutie držať sa Múdrosti a opierať sa bez zaváhaní o Stvoriteľa ako o najsilnejšieho spojenca v dnešných zložitých časoch.

Katolíckym odkazom je snaha o kritické a hlboké hľadanie univerzálnosti na rozdiel od najmä dnes príťažlivého vyčleňovania sa do úzkych, spravidla sporovo naladených, názorových skupín. Dnes je potrebné úsilie o hľadanie univerzálnych zdrojov a hodnôt bez podľahnutia klišé a uniformite. V súvislosti s Cirkvou sa pripájajú požiadavky jednoty a hľadania pravovernosti ako sprostredkovanie a aplikovanie úplnej zjavenej pravdy.

Treba ísť viac k prameňom zmyslu ľudského života, k hodnotám, prvým nerušeným a odvážnym otázkam a zdrojom. Neuspokojiť sa s ničím menším než je uspokojivá životná odpoveď. Katolícke učenie môže byť predovšetkým novou výzvou pri individuálnom a maximálne slobodnom prijímaní pohľadu rozumu a srdca na vlastný život a svet, ich vnímania a impulzom v rozhodovaní, najmä vo vzťahoch a pocitoch, emóciách. Prenášajúc vlastný zdroj síl do prostredia vzdelávacej a vedeckej inštitúcie spolu s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi ponúkame ako ľudia reálne riešenia v čase rezignácie pred zlom a nezdravým egoizmom. Vytvárame spolu kultúru tvorby života v múdrosti.

Väčšina z katolíckych princípov, ich základ, sa týka prístupu človeka k životu, k druhým ľuďom, kolegom a študentom, poctivosti a zodpovednosti vo vede, ako aj záujmu o veci verejné. Sme akí sme, ale nachádza sa v nás našťastie spravidla túžba po dobre. Katolíckym odkazom je tiež základná výzva na pochopenie prepojenia dvoch ciest k pravde: viery a rozumu, fides et ratio, respektíve pripojenia fides k ratiu. Katolícky fides, ale aj kresťanský fides vôbec, odmieta myšlienku relatívneho prístupu a požaduje hľadať nerelatívnu pravdu, čím provokuje k takejto podobe bádania, ale aj ku kritickej a snáď i konštruktívnej diskusii medzi bádateľmi, ktorými sú podľa tohto prístupu tak učitelia a vedci, ako aj študenti.

Želali by sme si však pevnosť základu celej myšlienky vysokého školstva. Chýba nám zrejme istota presvedčenia o jeho orientácii a udržateľnosti, ako aj pevný a jasný cieľ a zmysel, akási navigácia pomocou dobrého kompasu na rozbúrenom mori a v prostredí silných podmorských prúdov. Kam vlastne ideme? Keď už hovoríme o kompase, jeden by tu bol, síce trochu zhrdzavený a obitý dvetisíc ročným používaním, ale rovnakým časom aj overený v jeho funkčnosti správne ukazovať smer; a najmä, nezávislý od meniacich sa ľudských názorov a odbočení v procesoch progresu, napríklad pri využívaní užitočnej, ale nie všemocnej umelej inteligencie. Môžeme tiež hovoriť o veciach prirodzene vlastných katolíckemu odkazu. O etickom rámci pri výskume v mnohých nových odboroch a javoch, ochrane Zeme, otvorenosti dialógu s inými kultúrami a náboženstvami a v tomto dôsledku aj o spoločenskom konsenze, až politike v národnom i medzinárodnom rozmere, či v tom dôsledku o mieri, o solidarite a subsidiarite, o inklinovaní k dôstojnej podpore marginalizovaných ľudí a skupín. Katolícky odkaz sa týka základného rozmeru života a smrti a prípravy na tieto otázky v odbornej rovine. Obsahuje výzvy v oblastiach poradenstva, či počúvania ľudí. Opiera sa o neuveriteľne podnetné a prepracované sociálne učenie pápežov, stabilitu a dlhodobé skúsenosti učenia Katolíckej cirkvi, jej identity a jej obety pri zachovávaní jej pravdivosti. V tomto odkaze nájdeme základ myšlienok o podmienenosti práv učiteľov a študentov plnením zodpovedajúcich povinností, dôvody výzvy k inováciám vedúcim k udržateľnému rozvoju, či motiváciu k povinnosti angažovať sa pre dobré veci v spoločnosti. Cez tento odkaz možno lepšie pochopiť vyvážený a správny prístup v postojoch k štátu, ale aj jeho úlohám a limitom jeho účelu.

Zákonodarcovia a všetci ich poradcovia by mali siahať takto hlboko a možno ešte hlbšie: no a takúto hĺbku môžeme určite nájsť v tak vyskúšanom, mohutnom a múdrom zdroji akým je katolícky odkaz vysokým školám vytvárajúci osobitnú univerzitnú kultúru. Tá predznačuje aj spôsob, akým sa slobodne hľadajú odpovede, ktoré sa zároveň zverejňujú pre ostatných. Hľadá sa teda a oznamuje verejne pravda, ktorá odhaľuje, či vyjasňuje postoje a naznačuje ako ďalej. Tým sa odstraňuje nebezpečné klišé, tvorí a formuje sa kultúra v ľuďoch, teda kultúra osobná i spoločenská. Tým sa zároveň efektívne dotýkame kategórií dobra a zla. A to možno považovať za vážnu vec, osobitne na univerzitách.