Tomáš Kotlárik (1993) sa narodil v Trenčíne. V rokoch 2016-2019 študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Magisterské štúdium absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Písal pre Denník Šport, športovým redaktorom bol pre PREMIER SPORT, Českú televíziu. V súčasnosti pracuje ako športový redaktor pre slovenskú verejnoprávnu STVR.

Ty si absolventom Katolíckej univerzity, odbor žurnalistika. Nebolo tomu tak dávno, keď si ešte vysielal v univerzitnom Pulz Rádiu a dnes máš na starosti komentovanie zápasov v primetime verejnoprávnej STVR. To znie ako výborná kariérna cesta.

Presne pre toto som si vybral novinársku dráhu a chcel som si splniť méty a sny. Som vďačný za všetko, k čomu som sa v pracovnej kariére doteraz dostal. Je to však proces vývoja. Veľa ľudí žije v ilúzii, že športová novinárčina je jednoduchá cesta. Že stačí málo na komentovanie, moderovanie či pozíciu reportéra, ktorý kladie respondentovi otázky. Ubezpečujem vás, že je to drina a je to práca, ktorá si vyžaduje veľa času, osobného úsilia. Sú krajšie, aj menej lepšie dni. Je to však sústavná práca na samom sebe bez toho, aby ste sa uspokojili. V Slovenskej televízii som viac ako osem rokov. Každá televízna možnosť ma obohatila a posunula, no všetko vyžaduje čas a nasadenie, ktoré som musel investovať. Stojí to však za to.

Ako si spomínaš na svoje štúdium?

Ružomberok je srdcovka. Absolvoval som na Katolíckej univerzite bakalárske štúdium v odbore žurnalistiky. Sú to neobyčajné spomienky: na profesorov, spolužiakov aj život v meste. V neposlednom rade, univerzita mi poskytla hodnotné teoretické a najmä praktické základy, ktoré som v profesijnom živote zužitkoval. V Ružomberku s nami vyučujúci poctivo pracovali predovšetkým na praktických zručnostiach. Mali sme k dispozícii novú knižnicu so supermoderným novootvoreným mediálnym centrom, kde sme sa naučili stríhať reportáže do univerzitnej televízie, pripraviť si dramaturgiu,, nahrávať voicovery, pracovať v teréne s respondentmi a klásť otázky. Významná bola moja skúsenosť v univerzitnom rádiu, kde sme mali s kamarátom Jurajom Pivarčim pravidelne športovú reláciu. Dodnes som  zároveň vďačný za študijný predmet hlasové cvičenia s profesorom Imrichom Jenčom, ktorý pracoval so skupinou študentov, vrátane mňa, na hlasovom prejave a vystupovaní. Bola to vtedajšia úžasná partia pedagógov, na čele s Imrichom Gazdom, Petrom Kravčákom, Pavlom Izraelom a Marekom Hasákom, ktorí nás skutočne posunuli vedomostne ako študentov, ale aj ľudsky.

Podľa tvojho LinkedIn profilu si už počas štúdia na Katolíckej univerzite pracoval pre Denník Šport, kde si získaval prvé novinárske skúsenosti. Pamätáš si na svoje prvé články a pamätáš si aj na svoje vlastné chyby, ktoré ťa opraviť naučila až skutočná novinárska prax?

Počas ružomberských vysokoškolských časov som začal písať pre denník Šport texty o vtedajšom hokejovom Martine. Často som navštevoval martinský zimný štadión, ligové zápasy, robil rozhovory s hráčmi a trénermi. Spolupracoval som s elitnými hokejovými redaktormi, ktorí mi pri tvorbe článkov pomáhali, poskytli mi rady a názory o obsahovej stránke. Bola to neoceniteľná skúsenosť a v podstate moja prvá spolupráca s veľkým športovým celoslovenským médiom. Zo začiatku som mal kostrbaté texty, mnoho pravopisných a faktografických chýb, nezmyselné otázky na tlačových konferenciách, ale vďaka podpore kolegov a ich nasmerovaní som sa zlepšoval. Práve táto skúsenosť s písaním mi neskôr pomohla aj v televíznej práci pri tvorbe textov v reportážach. Novinárska prax ma v začiatkoch prefackala, ukázala mi svoju náročnosť, ale následne mi pomohla posúvať sa, získavať kontakty a bol to jeden z prvých významných schodíkov v kariére.

Všetko o štúdiu žurnalistiky na Katolíckej univerzite nájdete tu

Je podľa teba dôležité, aby študenti už počas štúdia získavali skúsenosti prácou pre médiá?

Dôležité? Považujem to za absolútne kľúčové! Ak by som mal dať študentovi žurnalistiky jedinú radu – začni na sebe a svojej kariére pracovať už počas štúdia. Ozvi sa médiám, či nehľadajú brigádnika, junior redaktora, pomocníka na sociálne siete. Možno zo začiatku nebudete úspešní a prídu negatívne odpovede. Nech ťa to neznechutí, pretože šanca určite príde a potom tieto skúsenosti využiješ v reálnom pracovnom živote.

Napriek tomu, že dnes si už ostrieľaným novinárom, každý začína z rovnakého bodu. Predpokladám, že tvojou prvou skúsenosťou s živým vysielaním bolo vysielanie v univerzitnom rádiu – Pulz Rádiu. Spomínaš si na svoje prvé kontakty s živým vysielaním? Aký to bol pocit?

Bolo to nedokonalé, plaché, kostrbaté, ale nádherné. Prvý kontakt so živým vysielaním. Zároveň unikátna skúsenosť, lebo som si vyskúšal vytvoriť dramaturgiu vysielania, pracoval som s hlasom a mikrofónom. Do relácie sme si v minulosti zavolali zaujímavých hostí. Dodnes si spomínam, ako nás navštívil v štúdiu Ján Žgravčák, ktorý pracoval v športovej redakcii v Slovenskej televízii a neskôr sme sa stali kolegami a bol dokonca mojím šéfom.

Našou poslednou otázkou je, že ak by si mal možnosť poradiť dnešným študentom, ako vo svojej kariére uspieť, čo by to bolo?

Rada obzvlášť pre mladých šikovných žurnalistov v dnešnej generácii – naštartujte svoju kariéru už počas štúdia. Zdokonaľujte sa, vyskúšajte si aktivity v študentských médiách ako rádio či televízia. Neuspokojte sa a stále sa zlepšujte. Veľa čítajte. Nastavte si svoje priority. Občas na úkor kamarátov a rodiny obetujte čas svojmu rozvoju. Avšak majte okolo seba rodinu, kamarátov, venujte sa svojim záľubám.  A najmä – buďte trpezliví. Veľa mladých ľudí túži po okamžitom úspechu a veľkej kariére ihneď, lenže to sa na počkanie zrealizovať nedá. Ja som čakal na komentovania futbalových zápasov sedem rokov a na moderátorskú obrovskú šancu osem rokov. Držím vám palce. 

Celý rozhovor s Tomášom Kotlárikom nájdete TU