O Ladislavovi Hanusovi existuje mnoho životopisnej literatúry, zborníkových výstupov z rôznych seminárov, publicistických príspevkov a pod. Jeho život je teda dobre spracovaný, a je ťažko niečo k tomu pridávať. Ak aj áno, sú veci, ktoré nie sú vhodné na zverejnenie, mnohé sú len na osobné spomienky ...

Hanus ľudsky blízky

Ladislav Hanus, teológ, filozof, esejista, mysliteľ a žiak R. Guardiniho, profesor morálnej teológie v bohosloveckom seminári Spišskej kapituly je a bude pre mňa vždy blízkym a ľudsky obyčajným človekom, s ktorým som prežil neskutočnú etapu jeho života až po smrteľné lôžko.

To, že patril medzi najvýznamnejších filozofov kultúry na Slovensku a jeho filozofický profil sa vytváral pod vplyvom myslenia Romana Guardiniho, Petra Lipperta, Rainera Mariu Rilkeho a Theodora Haeckera, si v bežnom styku s ním človek len podvedome uvedomoval. Podarilo sa mu presiahnuť filozofické myslenie na Slovensku a dospel k európskemu a svetovému duchovnému obzoru a na európskej kultúrnej scéne sa ocitol aj v roku 2007, keď pri 100. výročí jeho narodenia bolo jeho meno zaradené do kalendára kultúrnych výročí UNESCO.

Zbližoval teológiu a kultúru

Presadzoval myšlienku zblíženia teológie a kultúry prostredníctvom plodného dialógu. čestný doktorát filozofických vied mu za celoživotné dielo a zásluhy na rozvoji slovenskej kresťanskej kultúry a významný prínos vo sfére filozofie kultúry a filozofickej antropológie udelila Univerzita Kamenského v Bratislave a taktiež Katolícka univerzita v Ružomberku, ktorá mu udelila vôbec prvý čestný doktorát vo svojej histórii.

Mal som tú česť s ním viesť debaty, pomôcť mu, keď bolo potrebné. Vymenujem len pár oblastí prežitých s ním.

Detstvo som prežíval okrem Ružomberka v Liptovskej svätej Mare, odkiaľ pochádza moja maminka Vlasta Srnková-Kenderová, československá reprezentantka v cyklistike (kde boli moji predkovia - prastarý otec Michal Srnka a starý otec Anton Srnka richtármi), ktorej krstným otcom bol národovec, spisovateľ, rímskokatolícky kňaz - svätomarský farár Albín Kontrík (s Hanusom boli kaplánmi Andreja Hlinku).

Aj preto bol napríklad pre mňa do určitej doby ujo alebo ujo Laco. Prípad Kontrík-Hanus je zmapovaný, i keď by sa dalo čo to doplniť. V Ružomberku som k nemu chodil sám na diskusie a mnohokrát s mojou maminkou, prof. Uhlárom, prof. Vaškom... A to by bola ďalšia rozsiahla téma.

Organizoval som jeho pohreb v Ružomberku, bol som s ním pri jeho ocenení na Spišskej Kapitule, bol som spolutvorcom výstavy Ladislav Hanus, ktorú zorganizoval ďalší významný Ružomberčan doc. Viliam Gruska a mal som tam aj spomienkový panel, ako aj kolega zo Spolku slovenských spisovateľov a objavil som, že písal aj básne... Je toho dosť, ale všetko má svoj čas a samostatný  prístup k téme i zverejneniu.

Najdôležitejšie však je, že si Ladislava Hanusa pripomíname, a tým budujeme pamäť regiónu i národa. Bez nich by sme neexistovali.

Ing. Radislav Kendera, PhD. spisovateľ; organizátor kultúrneho života, riaditeľ univerzitnej knižnice