Dňa 11. októbra 2024 sa v Sieni rektorov KU uskutočnili slávnostné promócie študentov, ktorí úspešne ukončili rigorózne konanie a tretí stupeň vysokoškolského štúdia. Z rúk rektora Jaroslava Demka im bol odovzdaný vysokoškolský diplom a pridelený akademický titul Doktor/ka filozofie, Doktor/ka pedagogiky. 

Medzi úspešnými absolventmi vysokoškolského štúdia tretieho stupňa bol Stanislav Žlnay, ktorý svoje doterajšie štúdium ukončil obhájenou dizertačnou prácou venujúcou sa pôsobeniu biskupa Pavla Jantauscha pri budovaní a riadení Apoštolskej administratúry v Trnave. Nadobudnuté vedomosti zúžitkuje okrem iného aj priamo v Archíve Trnavskej arcidiecézy, kde pracuje ako archivár a notár. 

Doktorandské štúdium ste ukončili úspešnou obhajobou dizertačnej práce len pár týždňov dozadu. Aký je to pocit?

Po štyroch rokoch štúdia, skúšok, výskumu a písania veľmi blažený pocit a radosť po dobre vykonanej práci.

Vo Vašom štúdiu ste sa venovali histórii. Čoho sa týkala Vaša dizertačná práca a prečo práve táto téma?

Osobe rímskokatolíckeho biskupa Pavla Jantauscha, prvého slovenského biskupa v Trnava po vzniku ČSR a jeho krokov pri vzniku nového cirkevno-právneho útvaru, apoštolskej administratúry. Samotná téma a jej obdobie je z pohľadu cirkevných dejín málo prebádaná, ale zároveň tým zaujímavá, že udalosti pojednávané v práci sa odohrávali v troch rozličných politických pomeroch (prvá ČSR, Slovenská republika, povojnová republika do februára 1948). 

Skúste mi opísať niečo, čo vás na danej problematike fascinuje?

Už len samotný fakt, že historické udalosti popisované v mojej práci sa odohrávali po zániku stáročnej monarchie a zrazu tu bol nový štát, nová republika a všetko bolo nové a nepoznané. Katolícka cirkev a aj samotný Pavol Jantausch sa ocitli pred novými výzvami a navyše v nie priaznivej politickej situácií. Nemal to jednoduché ani s kňazmi, pretože mnohí mu odmietli poslušnosť, keďže stále verili, že sa Uhorsko obnoví. Vo svojej pastoračnej múdrosti a prezieravosti založil niektoré vzdelávacie inštitúcie, ktoré fungujú dodnes (kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda, biskupské gymnázium, bohosloveckú fakultu).

Mnohí študenti sa po úspešnom ukončení II. stupňa vysokoškolského štúdia sami seba pýtajú, či má zmysel v štúdiu pokračovať. Čo bolo vašim zmyslom? Prečo ste sa rozhodli vydať sa touto cestou?

Ak sa chce človek vedomostne niekam posunúť a nerobí to iba aby mal titul, určte to má zmysel. Mojím cieľom bolo prehĺbiť si vedomosti, naučiť sa vedecky pracovať a možno si aj vyskúšať, či témy, ktoré mňa zaujímavú vedia osloviť aj vedeckú obec. Samozrejme dôvodom bol aj záujem o históriu a odhaľovanie nepoznaných alebo zabudnutých udalostí.

Z hľadiska vysokoškolského štúdia je veľký rozdiel medzi II. a III. stupňom. Ako ste túto zmenu brali vy. Prekvapilo vás niečo v pozitívnom či negatívnom slova zmysle?

Opäť som sa musel naučiť pracovať s programom AIS, o ktorom si myslím, že je až príliš zložitý a ťažkopádny. Myslel som si, že po skončení II. stupňa štúdia sa naše cesty už nikdy nepretnú.

Rozdiel je v tom, že na doktorandskom stupni sú kladené iné nároky ako na II. stupni. Dostanete tému, rozpis skúšok a idete. Automaticky sa počíta, že doktorand vie písať a publikovať články a samostatne vedecky pracovať. Na to si treba zvyknúť. Za seba môžem povedať, že vždy keď som potreboval s niečím pomôcť alebo sa opýtať, študijné oddelenie alebo kolegovia na katedre my boli ochotní všetko vysvetliť, niekedy aj trikrát, kým som to pochopil.

Netreba sa toho báť, pretože celý život sa niečo nové musíme učiť.

Máte za sebou úspešnú obhajobu, po rokoch práce Vás môžeme titulovať „pán doktor“. Pri pohľade naspäť, bola to „jazda“, ktorú by ste si ešte zopakovali?

Utieklo to veľmi rýchlo, navyše do môjho štúdia zasiahla pandémia a pracoval som v obmedzenom režime. Bola to „dobrodružná jazda“ a vďaka Bohu s úspešným koncom. Pri pohľade späť, neľutujem rozhodnutie a ani výber univerzity.

Ako hodnotíte svoje štúdium z hľadiska Katolíckej univerzity?

Osobnú skúsenosť s Katolíckou univerzitou som nemal žiadnu. Veľmi dobre hodnotím kvalitu výučby, fungovanie katedry a fakulty, dokonca aj vysoké nároky najmä na publikačnú činnosť.

Príjemne prekvapený som bol zázemím univerzity, všeobecným prijatím a veľmi prívetivým prostredím. Vždy som sem rád prichádzal.

Jedna kapitola Vášho života je momentálne úspešne za Vami. Ako ste jej koniec oslávili?

Doprial som si deň voľna a zregeneroval v prírode.

Čo ďalej?

Pokračovať v bádaní a vo výskume. Počas doktorandského štúdia som sa ako spoluriešiteľ podieľal na niektorých grantových programoch a ešte na jednom pracujeme. 

Vraví sa, že železo sa kuje za horúca, preto mám poslednú otázku na Vás. Odporučili by ste tým, ktorí by sa chceli vydať Vašou cestou, aby tak urobili?

Určite áno. Môže sa zdať, že štúdium si vyžaduje veľa síl a námahy, čo samozrejme áno. Avšak je s tým spojený aj skvelý pocit nadobúdania nových poznatkov a posúvania svojich hraníc.

Stanislav Žlnay (1987) sa narodil v Želiezovciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Bratislave na Univerzite Komenského. V roku 2024 úspešne obhájil dizertačnú prácu s názvom Pôsobenie biskupa Pavla Jantauscha pri budovaní a riadení Apoštolskej administratúry v Trnave (1922 – 1947) na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Viktor Mydlo