Začiatkom septembra bola rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku Jaroslavom Demkom a dekanom Štefanom Mahútom do rúk staviteľa odovzdaná budova filozofickej fakulty, ktorá počas nasledujúcich mesiacov prejde výraznou obnovou s cieľom zníženia jej energetickej náročnosti. Vďaka úspešnej projektovej žiadosti získala univerzita takmer 600 000 eur z Plánu obnovy a odolnosti, za ktoré sa vymení strešná krytina, svietidlá, nevyhovujúce okná, časť IT systému a pribudne aj fotovoltaika.

V súvislosti s úspešným snažením univerzity na poli získavania externých zdrojov sme sa rozprávali s autorom schváleného projektu Františkom Horvátom, prorektorom KU pre rozvoj, informatizáciu a inovácie.

V týchto chvíľach v hlavnom kampuse našej alma mater prebieha čulý stavebný ruch. Nasledujúce mesiace bude významným spôsobom modernizovaná budova filozofickej fakulty, za čo môže úspešný projekt. Prečo ste projekt pripravovali práve na túto konkrétnu budovu?

Zavážilo viacero faktorov. V čase, keď sa vedenie Katolíckej univerzity rozhodovalo a rokovalo s dekanmi fakúlt, sme vychádzali z viacerých kritérií, akými sú stav budovy, náročnosť rekonštrukcie, náklady na zaobstaranie projektovej dokumentácie a tiež predpokladaný objem finančných prostriedkov, o ktoré sme chceli žiadať. Na základe týchto kritérií nám vyšla budova filozofickej fakulty.

Takmer 600 000 eur získaných na tento projekt nie je malou sumou. Býva takéto financovanie spojené s náročnými administratívnymi úkonmi?

Pravdou je, že 600 000 EUR  na rekonštrukciu pri sústave objektov, ktorú ako univerzita máme, ako aj pri modernizačných a investičných potrebách, o ktorých vieme, nie je práve veľká čiastka. V prípade budovy filozofickej fakulty však táto suma výrazne pomôže. Nie je jednoduché odpovedať na otázku ohľadom administratívnej záťaže. Tento projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti, čo sa nedá porovnať s bežnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, a tiež sa to nedá porovnať s investičnými aktivitami z vlastných zdrojov. Zatiaľ sa však zdá, že tento projekt bude z tých administratívne menej náročný, ale toto budem vedieť zhodnotiť po implementačnej fáze a po prvom roku v rámci obdobia udržateľnosti.

Hovoríme tu o projekte, ktorého výsledkom je pomerne komplexný súbor rekonštrukcií. Koľko trvá príprava takéhoto projektu?

Toto vždy závisí od cieľa konkrétnej výzvy a samozrejme stavu daného objektu. V tomto prípade to záviselo od stavu budovy, jej veľkosti, nárokov na modernizáciu a veľa ďalšieho. Veľkú rolu tiež zohráva, čo umožňuje výzva, či okrem povinných aktivít umožňuje aj voliteľné. V prípade tohto projektu trvala projektová dokumentácia tri mesiace, verejné obstarávanie skoro mesiac, spracovanie žiadosti a povinných príloh takmer dva týždňe. Vyhodnotenie a uzatvorenie zmluvy je na inú otázku. (úsmev)

Získanie externého financovania na zmysluplnú aktivitu je pre každý subjekt úspechom. Čo to z vášho pohľadu pre univerzitu znamená? Tešíte sa?

Teraz to vezmem od konca. Je to moja práca. Možnosť posunúť univerzitu vpred. V každom prípade som rád, keď vidím projekt zhmotnený, pretavený do reálneho výsledku, ako slúži.

Iste, ale ak by projekt nevyšiel, nastalo by sklamanie. Takže istá emócia v tom musí byť.

Venujem sa príprave projektov už dlhšie obdobie a uvedomujem si, že v rámci dopytovo-orientovaných výziev sa za veľmi dobrú úspešnosť považuje 30 %. Zaokrúhlene tri úspešné projekty z desiatich žiadostí. Takže v tomto smere som už bez emócie, a potom stále sa môže stať, že sa niečo pokazí. Zároveň pre mňa projekt končí, keď je dokončený predmet, v tomto prípade stavba, ktorá prejde kolaudáciou a budú ukončené všetky finančné vysporiadania podľa možností bez korekcií. Potom sa začne monitorovacie obdobie. Čiže na pocity sa ma budete musieť opýtať zhruba o rok. (úsmev)

Prihliadalo sa pri plánovaní rekonštrukcie na študentov? Zamestnanci zhotoviteľa nastúpili počas prvého septembrového týždňa. Tesne po nich sa začal  akademický rok.

Sme verejná vysoká škola a našou prioritou je zabezpečiť výučbu študentov. Na jednej strane sme sa gro činností snažili orientovať do letných mesiacov, keď sa v areáli nepohybujú študenti, na druhej strane je pravdou, že nie všetky procesy spojené so schválením a uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov závisia iba od nás na univerzite. Tým, že charakter projektu hovorí primárne o výmene strešnej krytiny, zateplení nevykurovaného priestoru pod touto krytinou, ako aj časti obvodového plášťa budovy, snažili sme sa realizáciu prispôsobiť aj ročnému obdobiu. V harmonograme rekonštrukcie je napríklad inštalácia fotovoltaických panelov naplánovaná na január, ale to je aktivita, na ktorú sú firmy pripravené.

Budú to prvé fotovoltaické panely na KU?

Áno. Prínosy fotovoltaiky z pohľadu energetickej efektívnosti sú jednoznačné, tu už nie je o čom diskutovať. Otázka je, aké do budúcna budú limity z pohľadu našich financií v kontexte ostatných budov univerzity.

Súčasťou projektu je aj inštalovanie novej, tzv. chrbtovej časti IT. Prečo?

Často  sa na prevádzku budov pozerá iba ako na obvodové múry so strechou a technickým zázemím potrebným na tepelný komfort zamestnancov, čiže kúrenie a príprava teplej vody. Je tu však aj druhá nemenej dôležitá časť. Tou je vnútorné vybavenie budovy, medzi ktoré okrem iného patrí IT vybavenie, nábytok, signalizačná technika a pod. Nechcem povedať, že budova filozofickej fakulty by nezniesla nový nábytok (úsmev). No v rámci rozhodovacieho rámca medzi rektorátom a fakultou sme sa po vzájomných konzultáciách rozhodli  využiť voliteľnú aktivitu umožňujúcu obnovu IT. Stav veľa komponentov v sieti je End of Life a End of support, teda na konci svojej životnosti a zároveň bez ďalšej podpory zo strany výrobcu. Ak by sme chceli tieto systémy vymeniť naraz na celej univerzite, museli by sme hovoriť o dvojmiliónovej investícii. Našťastie je možná segmentácia, a tým aj rozloženie takejto investície.

Viktor Mydlo