Pôvodne bola univerzita vrcholnou, multidisciplinárnou vzdelávacou ustanovizňou. Jej univerzalita — všeobecnosť vychádzala predovšetkým z charakteru ucelene odovzdávanej a systematicky prebádanej matérie. Mal ju tvoriť po veky zbieraný, systemizovaný a zladený súbor pravdivých vedomostí a z nich vyvodených dôsledkov, ktoré mali poslúžiť pre dobro a potešenie človeka i celého ľudstva. Stručne vyjadrené, matériu mali charakterizovať pravda, dobro a krása. Očakávala sa harmonická symbióza vedy a umenia.

Kritériom pravdy bola zhoda poznania so skutočnosťou. Prvotný podnet pre poznávanie vychádza z vedomia nevedomosti človeka, ktorý si je, azda ako jediný tvor, vedomý toho, že nevie, preto cieľavedome báda a poznáva. Poznatky získava buď z celoosobnostného zážitku alebo rozumovým uvažovaním, nadväzujúcim na zmyslové poznanie. Pritom poznatky nadobúda poznávajúci subjekt buď bezprostredne, alebo ich prijíma sprostredkovane od inej osoby.

Poznávací proces sa čoraz viac špecializoval a vedecké disciplíny strácali vzájomnú väzbu cez spoločné vzťažné body. Univerzalita univerzít sa rozdrobila. Aj integrita celoosobnostného prístupu so všeľudským zameraním sa vytratila. V hustom lese senzačných objavov čoraz ťažšie rozoznať strom poznania dobra a zla. A dnes stojíme pred rozkošateným stromom špecializovaných univerzít bez toho, že by sme vnímali protirečivosť tohto označenia.

V tomto prostredí súdobého virvaru sa rodí nový subjekt vzdelávacej sústavy: UNIVERSITAS CATHOLICA = KATOLÍCKA UNIVERZITA.

V jej mene zaznieva grécko-latinský pleonazmus „všeobecná všeobecnosť", latinsky „universitas" univerzálne poukazuje nielen jej univerzalitu, ale aj nadčasovosť jej bytia práve v súčasných podmienkach.

Katolícku univerzitu nemožno chápať len ako vysokoškolskú ustanovizeň zriadenú katolíckou cirkvou, resp. podľa jej právnych noriem. Zmyslom jej existencie by malo byť integrovanie klasickej pozitívnych prvkov univerzity, so všetkými kladmi súdobého vysokého školstva. Podľa toho by mali byť v nej perspektívne integrované v rámci všetkých fakúlt všetky aktuálne vedné odbory.

Tento typ univerzity musí predovšetkým zodpovedať v rámci každého, aj toho najšpeciálnejšieho vedného odboru, základné otázky, týkajúce sa každej ľudskej osoby a ktoré si kladie každý premýšľajúci človek. Žiaden vedný odbor sa nemôže vyhnúť otázkam, ako sú: kde a v čom má všetko svoj pôvod, odkiaľ prichádza človek, čo je príčinou a zmyslom ľudskej existencie a pod.

Hoci každá disciplína pristupuje k týmto otázkam špecificky, predsa každého človeka, ktorý sa jej venuje, priamo či nepriamo orientuje na zmysel ľudského života. Poskytuje mu tým možnosti mravného hodnotenia výsledkov jeho práce a jeho osobného i vedeckého príspevku k spoločnému dobru v ľudskej spoločnosti.

V prostredí katolíckej univerzity sa poznávanie základných a náboženských právd znovu a znovu stáva zážitkom — zážitkom Božej prítomnosti nielen v osobnom živote žiakov a profesorov, ale celkom špecificky v ich vzájomnom spoločenstve.

MUDr. Anton Neuwirth

Zverejnené pod názvom Katolícka univerzita – vera alma mater. Prednáška zaznela na seminári Zväzu pracovníkov vedy a školstva „Katolícke univerzity – poslanie a úlohy v súčasnosti“ 22. mája 1999. Zdroj ukážky: Liečiť zlo láskou (Anton Neuwirth, Rudolf Lesňák, 2021).

Foto: Katolícke noviny