Ako ste si možno všimli, pre toto výročie som si vybral úryvok z Knihy múdrosti. Verím, že šiesty verš je mimoriadne relevantný aj dnes: „Veď múdrosť je ľudomilný duch, rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu, pretože je svedkom jeho myšlienok, naozajstným pozorovateľom jeho srdca a je poslucháčom jeho jazyka.“ Áno, žijeme vo svete, vrátane našej vlastnej krajiny, ktorý múdrosť neoceňuje. Vo svete, ktorý verí, že môže beztrestne ohovárať, hanobiť, urážať, skrývať a skresľovať nielen históriu – čo sa stalo chronickým problémom –, ale aj samotný obraz sveta.

Univerzita ako miesto, ktoré hľadá pravdu

Veď univerzita nebola vytvorená ako miesto, ktoré nehľadá pravdu. Vydať sa na cestu hľadania pravdy znamená pristupovať k veciam múdro. Duch Svätý, ktorého vzývame v sekvencii alebo hymne, je Duchom múdrosti, ale zároveň nám udeľuje sedem darov. Vieme, že v hebrejčine je číslo sedem číslom plnosti. Múdry človek sa usiluje o pravdu, hľadá príčiny, zamýšľa sa nad pôvodom a koreňmi a zároveň sa otvára veľkému dialógu – ktorý môžeme nazvať interdisciplinárnym alebo medzifakultným.

O týchto skutočnostiach sa v 60. rokoch veľa hovorilo a písalo. Boli to roky, ktoré v Prahe poznáme ako „zlaté šesťdesiate“. Vieme však, že pre svet to bolo obdobie veľkých skúšok, nepohodlia a prevratov, ktoré v skutočnosti zvrátili a narušili demokratický vývoj nastolený po druhej svetovej vojne.

Keď však uvažujeme o univerzite, musíme si uvedomiť, že číslo sedem úzko súvisí s pojmom univerza. Tomuto pojmu často predchádzal iný termín – studium generale. A tak aj tu narážame na túžbu po štúdiu, hľadanie pravdy a múdrosti. Vidíme,
ako úzko súvisia tieto pojmy s názvom Cirkvi, ktorý nachádzame aj v názve vašej Katolíckej univerzity v Ružomberku. Katolikos – univerzálny, všeobecný.

Vieme tiež, že k týmto názvom by sme mohli pridať pojem oikumene, Ekumenizmus zužujeme na vzťahy medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami a na špecifický vzťah, ktorý máme s Božím zjavením Izraelu – vzťah k našim koreňom, k našim „starším bratom“. Alexandria sa pokúsila o podobnú prácu vo svojom slávnom múseion. Tu došlo k stretnutiu s židovskou komunitou, ktorá bola v tom čase najväčšia na svete – nie v Jeruzaleme. Ale práve táto komunita v Alexandrii nám dala grécky preklad Biblie, Septuagintu, ktorý sa stal východiskovým bodom pre apoštolské hlásanie evanjelia a pre celú misijnú činnosť Cirkvi v Rímskej ríši!

Vedľa alexandrijského múzea bola zriadená aj katechetická škola. Pojem katechéza nás privádza k misii – misii škôl na všetkých úrovniach, až po univerzitu!

Po Druhom vatikánskom koncile sa otvorila cesta k štúdiu teológie. Stalo sa otvoreným a prístupným aj pre veriacich a hľadajúcich. A tak, keď dnes oslavujeme 25. výročie založenia Katolíckej univerzity v Ružomberku, uvedomujeme si, že zakladatelia rešpektovali tento hlboký zmysel vzdelávania. Vieme, že už stredoveké univerzity zabezpečovali slobodu prejavu prostredníctvom disputácií, bez porušenia pravdy Božieho zjavenia, ktorá je predpokladom všetkého pravého poznania.

Požiadavka, aby veriaci študoval teológiu, je rovnaká ako požiadavky na iných fakultách. Veď niekto, kto nemá sluch na hudbu, nemôže študovať na konzervatóriu. To isté platí v technických, vojenských alebo športových odboroch. Tí, ktorí nemajú potrebné schopnosti a talent, nemôžu študovať tieto disciplíny.

Chceme vzdelanie, ktoré skutočne hľadá pravdu a zmysel života

Vzdelávanie na katolíckych univerzitách je zamerané na všetkých a umožňujeme študovať aj tým, ktorí nie sú praktizujúcimi kresťanmi. Poslanie univerzity v 19. storočí plne vyjadril kňaz, konvertita z anglikánskej cirkvi a neskôr učiteľ Cirkvi – svätý John Henry Newman. Je to významný prínos, prostredníctvom ktorého k nám, ľuďom 20. storočia a súčasnosti, hovorí slávna anglická univerzitná kultúra Oxfordu a Cambridge. Je to tiež mimoriadne dôležité z hľadiska pápežstva. Veď súčasný pápež – Lev XIV., ktorého skutočné meno je Robert Francis Prevost – si zvolil meno, ktoré nesie dedičstvo celej rady pápežov, počnúc Levom Veľkým a končiac jeho predchodcom Levom XIII.

A práve Lev XIII. je pápežom svätého Johna Henryho Newmana. Dnešná doba nás vedie k znepokojujúcej otázke: čo sa stane s univerzitami? V 60. rokoch, alebo ak chcete v roku 1968, sme v bývalom Československu zažili úplne inú konfiguráciu ako v západnom svete.

A predsa, to, čo sa dnes deje na univerzitách v mnohých krajinách nášho západného sveta, je akousi opakovaním udalostí z tej doby. Vražda Charlieho Kirka nám ukazuje, že univerzitný priestor sa môže stať miestom totality a terorizmu. Svedčia o tom desiatky profesorov, ktorí dnes už nemôžu oslovovať fanatické publikum, kde sú urážky a iné prejavy nenávisti – ako som spomínal na začiatku – každodennou realitou. Presne preto sa zdvihla vlna mladých ľudí, nie stoviek či tisícov, ale miliónov študentov, ktorí jasne hovoria nie. „Chceme univerzitu! Chceme všeobecné vzdelanie! Chceme vzdelanie, ktoré skutočne hľadá pravdu a zmysel života.“

Verím, že oslava 25. výročia Katolíckej univerzity v Ružomberku vstupuje do určitej historickej fázy, ktorá je zároveň výzvou aj poďakovaním. V tejto súvislosti si pripomeňme životný príbeh a bolestný koniec Charlieho Kirka, ktorého smrť kardinál Gerhard Müller prirovnal k obeti Ježiša Krista. Je to príbeh zavraždeného mladého muža, manžela a otca dvoch detí, ktorý sa stal obeťou nenávisti univerzity. A tak chápeme, že hlásať evanjelium a hlásať Ježiša Krista znamená hlásať toho, kto povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ To, čo mení túto bolestnú a odsúdeniahodnú udalosť, sú slová odpustenia, ktoré obeť vyslovila svojmu vrahovi. Sú to slová, ktoré boli vyslovené v evanjeliovom úryvku, slová Ježiša Krista. Reakcia tých, ktorí vyznávajú Krista, dedičstvo a hodnoty kresťanstva, a nie pseudohodnoty európskych komisárov a predpisovateľov, nám jasne hovorí: nie nenávisti, nie závisti, nie šovinizmu.

Zakrývanie a skresľovanie pravdy sa netýka len teológie, ale celej škály disciplín, ktoré formujú dnešný svet. V tejto situácii je poslanie Katolíckej univerzity nenahraditeľné. Musí byť pokračovaním Academie Istropolitany alebo Kráľovskej akadémie v Trnave v histórii. Nemôže ju nahradiť synodálny proces ani nezáväzné diskusie sprevádzané modlitbou. Toto je výzva pre katolícke univerzity, aby sa k tejto otázke vyjadrili a neustále si pripomínali slová Charlieho Kirka:

„Viera je silnejšia ako akýkoľvek strach.“

Amen.

J.E. Mons. Dominik kardinál Duka