1. Ako hodnotíte uplynulý rok 2022, čo vám priniesol, ako vás obohatil?

2. S akými očakávaniami a plánmi vstupujete do nového roka 2023?

doc. Ing. Jaroslav Demko, CSc., rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku

(1) Významný český architekt Josef Pleskot hovorí, že v čase krízy treba plánovať veľké projekty a v časoch konjunktúry ich realizovať. Tento rok 2022 bol časom krízy - hlbokej politickej a spoločenskej rozdelenosti, vojny na Ukrajine, doznievajúceho covidu a rastúcej inflácie. Všetci si prajeme, aby sme žili v pokojnejších a stabilnejších pomeroch, už sme priam netrpezliví po "normálnejšom" roku. Napriek tomu - v súlade s J. Pleskotom - plánujeme aj na KU rozvojové aktivity. Som hrdý na zamestnancov KU, že sme spoločným pričinením zvládli neľahký rok a že sa prebudili naši študenti, ktorí sa chcú rozvíjať a angažovať v Študentskej rade.

(2) Takto vstupujem aj do nového roku 2023: s presvedčením, že zvládneme všetky výzvy, ktoré prídu, a súčasne že máme chuť sa rozvíjať a inovovať. Jedna vec by ma v novom roku osobitne potešila: aby sme mali viacej študentov. Prosím každého z KU, aby šíril dobré meno našej univerzity a pozval mladých šikovných ľudí študovať k nám. Máme sa čím pochváliť, veď si len spomeňme, ako významne sme uspeli nielen ako KU, ale ako mesto Ružomberok v Národnej cene za kvalitu a spoločenskú zodpovednosť.

Budem ešte trochu osobný. Svojím deťom vždy pripomínam požehnanie počas krstu, aby ich život bol Bohu na slávu, im na spásu, nám na radosť a svetu na osoh. To si v novom roku prajem neskromne aj sám sebe, ale prajem to všetkým kolegom a kolegyniam z našej alma mater. Aby sme žili dobre a aby z nás mal radosť predovšetkým Pánbožko, ale aby sme boli tejto spoločnosti a všetkým ľuďom na osoh a úžitok. KU má svoje jedinečné poslanie a má plniť aj tretiu misiu univerzít. Nech sa nám to darí!

doc. ThDr. Radoslav Lojan, PhD., dekan Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku

(1) Reflektujúc končiaci sa rok, to prvé, čo pociťujem a chcem vyjadriť, je určite vďačnosť. Vďačnosť za všetko to, čo mi v ňom Pán Boh dal cez mnohých krásnych ľudí, kolegov a kolegyne, spolubratov, rodinu a študentov. Pokiaľ ide o Teologickú fakultu, bol to rok povzbudivý, pretože sa ukázalo, že v kľúčových veciach je možné rátať s podporou všetkých našich pedagogických i nepedagogických zamestnancov a fakulte lojálnych študentov. Bol to súčasne rok nesmierne ťažký, pretože v atmosfére neistoty, nejednoznačných postupov aj vyjadrení zo strany kompetentných, uskutočňujeme najvýraznejšiu premenu nášho vnútorného legislatívneho prostredia a študijných programov za ostatné roky. Sme z toho veľmi vyčerpaní a všetkým kolegyniam a kolegom za vykonanú prácu ďakujem, prajem pokojné Vianoce, požehnaný Nový rok a pevné zdravie!

(2) Každý rok je niečím špecifický a pravdepodobne aj nový rok 2023 bude taký, ale negatívna výnimočnosť posledných rokov by sa už mohla v tom budúcom roku 2023 konečne znormalizovať, hoci platí klišé, že nič už nebude také isté. Ide však o to, aby sme sa z tohto zlého obdobia, najmä posledných pandemických rokov, dajako poučili a dokázali dajako zužitkovať aj negatívne skúsenosti. Myslím, že nielen ja som si viac uvedomil, že niektoré veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, plne si neuvedomujúc ich hodnotu, nemusia, a to v pomerne rýchlom čase, takými samozrejmými aj zostať. Treba sa však pozerať do nového roka 2023 s nádejou, že bude lepší ako ten predchádzajúci.

PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, katedra ošetrovateľstva fakulty zdravotníctva

(1) Rok 2022 bol pre mňa, ale určite aj pre mnohých ľudí, rokom nádeje na zlepšenie situácie po období pandémie. Aj keď priniesol ďalšie negatívne fenomény na národnej či dokonca medzinárodnej úrovni, s vďačnosťou sa pozerám na prežité dni a týždne roka s tromi dvojkami. Keď si uvedomím, koľko ľudí (aj mladých) podľahlo infekcii COVID-19 a jej dôsledkom, pociťujem ešte väčšiu vďačnosť. Môj pracovný život bol v znamení ukončenia štvorročného funkčného obdobia v pozícii prorektorky KU pre vzdelávanie, ale zároveň začiatku či skôr plného návratu k mojej vedeckej a pedagogickej práci na fakulte zdravotníctva. Som vďačná, že aj v tomto roku som mohla spoznať veľa vzácnych ľudí a že sa mi podarilo uspieť s podaným návrhom projektu KEGA. Mám radosť aj z toho, čo ešte pred časom bolo pre nás samozrejmosťou - že sa môžeme opäť so študentmi stretávať počas prezenčnej výučby nielen v prostredí fakulty, ale aj v rámci odbornej praxe v nemocnici. V osobnom živote ma teší fakt, že moji spoluobčania mi už v štvrtom volebnom období prejavili dôveru, a k zlepšovaniu života v obci, v ktorej s rodinou žijem, budem môcť opäť prispievať aj ako poslankyňa obecného zastupiteľstva.

(2) Život ma učí nedávať si veľké plány, ale vložiť ich do Božej vôle. Tešiť sa aj z maličkostí, vážiť si to, čo máme, lebo často máme viac, než potrebujeme. A pri tom všetkom nezabúdať ďakovať a prosiť. Po skúsenostiach z posledných rokov nemám veľké očakávania ani plány. Skôr mám prianie, aby sa mi darilo v pracovnom aj osobnom a rodinnom živote. Aby som bola pedagógom, ktorý zo seba odovzdá študentom to najlepšie - nielen po odbornej, ale rovnako aj po ľudskej stránke. Aby som aspoň malou mierou prispela k rozvoju odboru ošetrovateľstvo, v ktorom pôsobím, pričom mojou "srdcovou záležitosťou" je najmä podpora prevencie ochorení, výchova k zdraviu a rozvoj zdravotnej gramotnosti ľudí všetkých vekových kategórií, aby sa vedeli správne starať o svoje zdravie a chrániť si ho. Aj pre seba a svoju rodinu si prajem predovšetkým zdravie, lebo ja ako zdravotnícky pracovník si osobitne pri kontakte s chorým človekom uvedomujem hodnotu zdravia. Veď zdravý človek má tisíc prianí, chorý človek iba jedno...a na toto by sme mali myslieť v každodennom zhone, do ktorého si okrem zdravia prajem aj viac ľudskosti a ohľaduplnosti.

PaedDr. Rosangela Libertini, PhD., katedra cudzích jazykov pedagogickej fakulty

(1) Pre mňa rok 2022 takmer nebol ani rokom, keďže to nebol ľahký rok. Po Covide sme všetci dúfali v nový začiatok, ale to, čo sa dialo a deje v krajinách blízko nás, nám nedovolilo byť trochu pokojnejší. Predovšetkým som sa v priebehu tohto roku naučila menej sťažovať a vidieť hodnotu vecí, ktoré máme. V roku 2022 som pracovala na projekte Erasmus Mundus s tromi priateľmi: z Palerma, Milána a Charkova. Ale v jedno zlé ráno prišiel môj študent s plačom: bombardovali Charkov. O pár dní neskôr krásna Karadzinova univerzita už neexistovala. Teraz, keď prechádzam chodbami Pedagogickej fakulty, ďakujem Bohu za ňu, pretože nie je samozrejmé mať vysokú školu, na ktorej sa dá pracovať, učiť, študovať, stretávať kolegov, s ktorými sa dá podeliť o výsledky tvrdej práce a radosť zo získaných výsledkov.

(2) V prvom rade chcem mier, pokoj okolo nás a tiež pokoj medzi nami a možnosť pracovať s pokojom. Chcela by som prehĺbiť začatú spoluprácu so stredoškolskými kolegami, ktorí vyučujú taliančinu a ak nám Boh dá milosť, aj silu zorganizovať ešte krajšie podujatia pre poznanie talianskeho jazyka a kultúry na Slovensku. Nakoniec by som bol rada, keby som po dlhšom čase mohla opäť cestovať a aj v rámci programu Erasmus+ opäť nadviazať a prehlbovať vzťahy so zahraničnými univerzitami.