Príroda ako priestor tvorby, experimentu aj dialógu – práve takýto rozmer priniesol Erasmus+ zmiešaný intenzívny program (BIP) Hladiny/BIOARTIKULÁCIE: Príroda ako laboratórium súčasného umenia. Na pôde Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku sa stretli pedagógovia, umelci aj teoretici zo šiestich európskych univerzít, aby spoločne hľadali nové prístupy k umeniu, ktoré reflektuje krajinu, ekológiu a súčasnú spoločnosť.

O myšlienkach programu, jeho prínose pre účastníkov aj univerzitu a o prepájaní umenia s pedagogikou a environmentálnym vnímaním sveta hovorí odborný garant BIP, prof. Rastislav Biarinec, ArtD.

Keď sa pozriete na svoju kariéru umelca, ktoré skúsenosti (umelecké, pedagogické či organizačné) Vás najviac formovali tak, že dnes prirodzene spájate umenie, pedagogiku a ekológiu – ktoré zohľadnil aj tento BIP? 

To neviem jednoznačne posúdiť, ale domnievam sa že základom sú najmä skúsenosti umelca a celoživotný vzťah a záujem o prírodu. Môj umelecký program sa neustále zaoberá problematikou krajiny. Na počiatku to bola hlavne inšpirácia astronómiou, neskôr začal dominovať tzv. „Geologický program“. V súčasnosti je nosnou témou tzv. „Stratená krajina“, čiže civilizačný zásah človeka do krajiny, ktorý necitlivým spôsobom pretvára tradičné prírodné prostredie, narúša harmonický vzťah súžitia človeka a prírody – ako to pomenoval Václav Cílek:

„Protože co jiného je evropská krajina, přetvářená od neolitu stovkami generací, ne-li kompromisem mezi divočinou a nutností žít a uživit se? V mnoha případech se jedná o šťastný kompromis – třeba vyhlášené alpské pastviny mají svůj základ v salašnictví, které zde vzniklo v bronzové době, teměř před čtyřmi tisíci let. Podobně jsou některé nádherné horské louky Nízkých Tater či Velké Fatry – samotná esence „neporušené“ přírody – staré kolem tří tisíc let. Vznikali pravěkým vypalováním někdy koncem bronzové doby a od té doby jsou udržovány pastvou.“

Boli udržované pastvou… Sledujem postupný zánik prastarej kultúrnej krajiny v priamom prenose, rýchlo mizne pred očami, stráca sa v tejto chvíli… Ochrana prírody neprináša riešenie, a moderná „starostlivosť“ o les už vôbec nie...

Vysvetlite nám hlavnú myšlienku BIP: Hladiny/BIOARTIKULÁCIE, ktorý ste spolu so svojimi kolegami z Katedry výtvarného umenia PF KU a Referátom pre zahraničné vzťahy a internacionalizáciu KU nedávno uzavreli a otvorili rovnomennú výstavu?

 Celé podujatie bolo zamerané na súčasné moderné umelecké prístupy v kontakte s prírodou. Päťdňový pracovný pobyt v Ružomberku mal ambíciu vytvoriť priestor pre individuálnu tvorbu, spoločné reflexie aj vzájomné prezentácie tvorby účastníkov, na ktoré bola prizvaná akademická obec. Program sa opieral o myšlienku prírody ako partnera, zdroja a média – ako priestoru, v ktorom sa rodia nové artikulácie vzťahu medzi umením, pedagogikou a ekológiou. Workshopy, diskusie aj poznávanie okolia vytvorili rámec, v ktorom sa prirodzene stretla krajina, umelecké stratégie a inovatívna pedagogická skúsenosť. Záverečné výstavy – vernisáže boli verejným zdieľaním umeleckých výstupov, ktoré vznikli počas BIP, ale tiež prezentáciou privezených autorských programov: diel, konceptov a ideí, ktoré reflektujú prírodu nielen ako inšpiráciu, ale aj ako rovnocenného partnera umeleckého a vzdelávacieho procesu.

Jedna z línií BIP-u pracovala s tým, že workshopy a diskusie boli situované priamo do liptovskej prírody a otvárali nové formy umeleckej aj pedagogickej interpretácie. Kde vidíte najväčší rozdiel v tom, keď sa tvorba a premýšľanie presunie „von“ – do krajiny? A čo bolo pre Vás ako organizátora najnáročnejšie? 

Práca v plenéri, na konkrétnom mieste ponúka jednoznačnú výhodu bezprostredného kontaktu s priestorom a materiálom, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť a formovať umelecké realizácie, dopredu naplánované v pôvodnej, teoretickej rovine. Samozrejme, práca v exteriéri prináša aj isté riziká, napr. otázka stabilného počasia – neviem si celkom predstaviť, ako by sa dali realizovať mnohé výtvarné projekty, napr. pri daždivom počasí. Našťastie sme mali v tomto smere priam ideálnu situáciu – slnko trochu tienené riedkou oblačnosťou, takmer bezvetrie, pokojná hladina Liptovskej Mary.

Program bol postavený na individuálnej tvorbe, spoločných reflexiách a vzájomných prezentáciách účastníkov z partnerských univerzít. Aké konkrétne prínosy vnímate: Čo BIP priniesol účastníkom – a čo priniesol katedre či celej KU?

BIP priniesol účastníkom nové profesijné prepojenia, ako aj obnovenie existujúcich kontaktov, čo vytvára predpoklad pre ďalšiu medzinárodnú spoluprácu. Počas jeho trvania účastníci rozvíjali svoje zručnosti v oblasti umeleckej tvorby v krajine a jej premietnutie do pedagogického procesu. Dôležitým prínosom bola aj možnosť konfrontácie rôznych umeleckých a didaktických prístupov prostredníctvom spoločných diskusií a prezentácií. Konkrétnym výstupom boli dve výstavy: prvá, (Hladiny), prezentovala vyššie spomínanú reflexiu prírodného prostredia v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity, druhá, (Bioartikulácie), bola určená širokej verejnosti v galérii Rozeta. Program BIP priniesol niekoľko foriem reprezentácie našej univerzity. Na prvom mieste možno spomenúť výstavy orientované aj na širokú verejnosť, ktoré poukázali na medzinárodný presah Katedry výtvarnej výchovy Katolíckej univerzity. Zároveň pôsobili ako katalyzátor vzťahov s umeleckou obcou v regióne.

Ako hodnotíte tento BIP – presne mesiac po jeho realizácií (napríklad z pohľadu procesov, výstupov, spätnej väzby či dlhodobejšej spolupráce)? 

Zatiaľ je predčasné hodnotiť dlhodobejšiu spoluprácu; tá sa ukáže až s časovým odstupom. Už teraz však možno konštatovať, že program BIP bol úspešný najmä z hľadiska procesov a konkrétnych výstupov (výstavy a novovzniknuté umelecké diela). Spätná väzba je adekvátna a prejavila sa aj na sociálnych sieťach katedry, kde sa rýchlo premietla do zvýšenej sledovanosti príspevkov, a tým aj do zvýšeného záujmu o fungovanie katedry. V optimistickom scenári by sa tento záujem mohol premietnuť aj do vyššieho počtu prihlásených študentov.

Čo by ste po tejto skúsenosti urobili nabudúce inak? 

Až na niektoré malé detaily by sme aj nabudúce postupovali rovnako. Hoci sa spočiatku zdalo, že program, ktorý sme pripravili, bol príliš intenzívny, v praxi sa ukázalo, že účastníci mali dostatočný priestor na vlastnú tvorbu a pracovné aktivity.

Čo by ste odporučili ostatným, ktorí začínajú pripravovať BIP alebo váhajú, či sa oň vôbec uchádzať?

Odporúčame, aby sa o program BIP určite uchádzali. Jeho dopad na život katedry je najmä v oblasti nadväzovania medzinárodných kontaktov a prehlbovania existujúcich spoluprác. Pre mladších kolegov a kolegyne predstavuje cennú skúsenosť pri nadobúdaní organizačných a projektových zručností, ktoré sú využiteľné aj pri príprave ďalších medzinárodných aktivít. Treba však počítať s tým, že najnáročnejšia je prípravná fáza, ktorá si vyžaduje koordináciu a časovú investíciu. Samotná realizácia programu je potom podstatne plynulejšia a predstavuje prirodzené zavŕšenie celého procesu.

Erasmus+ zmiešané intenzívne programy (Blended Intensive Programmes – BIP) predstavujú modernú formu krátkodobej mobility, ktorá spája fyzický pobyt v zahraničí s online spoluprácou. Programy realizované v partnerstve viacerých univerzít podporujú inovatívne prístupy vo výučbe, tímovú prácu a medzinárodnú spoluprácu. Zároveň rozširujú dostupnosť mobilít pre študentov a zamestnancov a prispievajú k rozvoju odborných, digitálnych aj interkultúrnych kompetencií. Viac: Blended Intensive Programmes – BIP | Erasmus + | ONE POINT Katolíckej univerzity v Ružomberku

Za rozhovor ďakuje Michaela Moldová Chovancová, Referát pre zahraničné vzťahy a internacionalizáciu KU.

Rozhovor Mestskej televízie Ružomberok "Liptovská Mara očami umelcov" TU