Ak hovoríme o pandémii, ktorá má dnes definitívne skončiť (chvalabohu), tak si spomeňme, po akých povolaniach sme posledné dva roky siahali najčastejšie: učiteľ, lekár, zdravotná sestra, kňaz. Tiež sme hľadali autority – nie vždy úspešne – ktorým by sa dalo dôverovať a ktoré by nás v pravde previedli neľahkým obdobím.

Nehovorím to prvý, že pandémia len celospoločensky potvrdila dôležitosť učiteľského povolania. Stačí si spomenúť na homeschooling, keď deti boli nútené ostať doma a rolu učiteľov na seba opäť prevzali ich rodičia. Stálo ich to nemálo síl.

Verme, že kráčame v ústrety lepším časom: v ktorým sa učitelia budú môcť naplno venovať svojej práci a nájdu v nej hlbší zmysel. Ako sa dočítame v liste Stálej rady KBS o poslaní učiteľa, „obdivuhodné svedectvo života sv. Cyrila a Metoda nám pripomína, že každý učiteľ je ohlasovateľom pravdy. Nielen tým, že ponúka žiakom a študentom pravdivé informácie, ktoré sú ovocím vedecko – technického pokroku. Príklad svätých vierozvestov hovorí, že byť učiteľom znamená oveľa viac: viesť deti k zmysluplnému životu a odovzdávať hodnoty, ktoré ak sú opravdivo ľudské, sú aj kresťanské. V konečnom dôsledku tak dobrý učiteľ vedie tých, ktorí sú mu zverení, k Bohu. Z tohto príkladu sv. Cyrila a Metoda žili generácie našich predkov, v tomto duchu pracovali celé generácie učiteľov a kňazov aj na našom území. I dnešní učitelia sú povolaní stať sa ohlasovateľmi pravdy, ktorá vovádza človeka k porozumeniu vlastného života a k nájdeniu jeho najhlbšieho zmyslu.“

V týchto slovách nachádzam prepojenie aj s nami, s učiteľmi, pedagógmi, na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Nebojme sa hľadať pravdu a buďme poctiví najprv voči sebe. Nestraťme kontakt s realitou. Povzbudzujem aj vás ako vysokoškolských učiteľov k vytrvaniu vo vašom úsilí: neschádzajte z cesty, ale vydržte. Buďte tam, kde ste, stáli vo svojom povolaní. 

Vážení kolegovia, ďakujem vám za vaše nasadenie a želám vám veľa tvorivej inšpirácie!

doc. Ing. Jaroslav Demko, CSc.

rektor KU v Ružomberku