Popredný slovenský odborník na kvalitu vyštudoval manažment na našej alma mater, v súčasnosti pôsobí na Univerzite Komenského. V roku 2022 získal prestížne ocenenie Top manažér kvality v kategórii verejná správa – práve za jeho výsledky na KU. Cenu mu udelil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo ako koordinátor štátnej politiky kvality.

Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Ocenenie si veľmi vážim, keďže je výsledkom posudzovania ľudí z „kvalitárskej“ komunity. Na druhej strane však cítim aj vnútorný záväzok prispievať k rozvoju kvality, či už na vedeckej alebo praktickej úrovni.

Ako chápať vôbec termín „kvalita“?

Termín kvalita sa dlho vyvíjal v čase a doteraz existuje viacero pomerne akceptovaných vysvetlení tohto komplexného pojmu. No jeden z najuniverzálnejších je, že kvalita je plnenie požiadaviek a očakávaní. Takto je to definované aj v medzinárodnej norme ISO 9000, ktorá je výsledkom medzinárodného odborného konsenzu v oblasti kvality. S kvalitou sa v rozličnej miere stretávame neustále, keďže vieme subjektívne ohodnotiť ako vlastnosti produktov alebo služieb plnia naše očakávania. Ak pijeme kávu, vieme (aspoň čiastočne) ohodnotiť, ako je chutná – a teda aká je jej kvalita. Ak cestujeme vlakom, tak podľa čistoty vozňa, správania personálu, včasného príchodu (a mnohých ďalších očakávaní) vieme taktiež ohodnotiť kvalitu služby. Manažment kvality je v podstate úsilie o naplnenie požiadaviek a očakávaní zákazníka. Celé to úsilie smeruje k tomu, aby boli ľudia spokojnejší a napĺňali sme ich potreby.

„Manažment kvality smeruje k tomu, aby boli ľudia spokojnejší a napĺňali sme ich potreby.“

Prečo je dôležitý manažment kvality na univerzitách?

Univerzitné prostredie je z pohľadu manažmentu kvality špecifické, avšak veľmi zaujímavé. Negatívne dopady nízkej kvality sa u bežných organizácií prejavia spravidla v krátkom čase. Pri vysokom školstve je však takáto spätná väzba veľmi dlhá – ak budeme študentom odovzdávať zastaralé a neaktuálne poznatky, spravidla sa to prejaví až po ich príchode na trh práce – čo môže trvať roky. Zákazníkom vysokých škôl nie sú len študenti, ale aj zamestnávatelia a tí spravidla vedia posúdiť „kvalitu“ absolventov. Je preto kľúčové, aby sa so zamestnávateľmi viedol aktívny dialóg o ich očakávaniach vo vzťahu k budúcim absolventom. Úlohou manažmentu kvality na univerzitách je vytvoriť mechanizmus, akým budú tieto informácie rozpoznané, zachytené, pochopené a nakoniec aj implementované do vzdelávacieho procesu.

Ako je vytvorený vnútorný systém kvality na KU?

Vnútorný systém kvality KU bol tvorený na základe štandardov, ktoré vydala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Zároveň sa kládol dôraz, aby to bol skutočný „systém“ – teda logicky previazaný súbor štruktúr, procesov, výstupov a metrík. Štruktúra vnútorného systému kvality je síce totožná so štruktúrou štandardov, avšak základnou logikou sú na seba nadväzujúce procesy. Tie zjednodušujú a sprehľadňujú spôsoby, akým KU plní štandardy vydané SAAVŠ. Zároveň systém a jeho komponenty v sebe obsahujú zložku tzv. trvalého zlepšovania. Ide o mechanizmus, ktorým sa majú preskúmavať a zlepšovať samotné procesy vnútorného systému kvality.

Ako hodnotíte systém kvality vypracovaný na KU oproti iným univerzitám? Vieme sa porovnať s konkurenciou? 

Netrúfam si hodnotiť vnútorné systémy kvality na iných univerzitách, keďže ich nepoznám do detailnej miery. No povedal by som, že na mnohých slovenských univerzitách pôsobia veľmi šikovní odborníci, ktorí do svojich systémov dostali veľmi zaujímavé prvky a riešenia. Niektoré z nich môžu byť určite inšpiráciou pre KU, tak ako by zrejme mohol aj systém kvality KU inšpirovať ďalšie univerzity. Každá univerzita je však unikátna a veci, ktoré fungujú u jedných, nemusia fungovať u druhých. Ak by som však mohol subjektívne vypichnúť jeden prvok systému, ktorý fungoval podľa mňa veľmi dobre, tak to bol proces zosúlaďovania študijných programov. Odhliadnuc od toho, že išlo o mimoriadne náročný proces pre všetkých zamestnancov KU, samotné zosúlaďovanie prebiehalo vysoko profesionálnym spôsobom. Z každého kroku zosúlaďovania – či už to boli stretnutia so zamestnávateľmi, príprava študijného programu, alebo samotný proces hodnotenia pracovnou komisiou – existujú priame dôkazy vo forme záznamov, formulárov a ďalších dokumentov. To je kľúčové pre hodnotenie samotného systému zo strany SAAVŠ. Relatívne hladký proces zosúlaďovania študijných programov je predovšetkým zásluhou garantov a ich tímov, fakultných koordinátorov aj pracovníkov rektorátu KU. Pozitívne ohlasy na proces zosúlaďovania sme zaznamenali od viacerých externých posudzovateľov z iných vysokých škôl.

Je KU „kvalitná“?

Na túto otázku dokážu dať najobjektívnejšiu odpoveď predovšetkým študenti a zamestnávatelia. Podľa prieskumu Akademická štvrťhodinka, ktorý realizovala SAAVŠ, by svoj študijný program odporučilo svojim známym až 84% študentov KU. To je mierny nadpriemer v porovnaní so všetkými študentmi na Slovensku. Pozitívnejšie tiež vnímajú študenti KU prístup učiteľov a spokojnosť s prípravou a priebehom praxe. Podľa týchto výsledkov by sme mohli usudzovať, že KU je na dobrej ceste, no má predpoklady na ďalšie zlepšenia. Obdobný komplexný prieskum, ktorý by takto zachytil aktuálne požiadavky zamestnávateľov, zatiaľ neexistuje. Avšak proces zosúlaďovania študijných programov vytvoril „priamu linku“ na zamestnávateľov, čo je dobrým predpokladom pre pružnejšie napĺňanie ich očakávaní od absolventov.

Svoj študijný program by odporučilo svojim známym až 84% študentov KU.

V čom vidíte zmysel a budúcnosť našej vysokej školy?

Katolícka univerzita v Ružomberku vypĺňa na Slovensku určitý hodnotový priestor a svojou orientáciou na morálne a náboženské formovanie študentov je unikátna. Toto jej poslanie je na Slovensku jedinečné a nezameniteľné. Konfesijný charakter KU jej dáva istým spôsobom konkurenčnú výhodu oproti ostatným vysokým školám. Čeliť výzvam dnešného sveta je bez morálneho a duchovného rozmeru čoraz ťažšie. Myslím, že úloha konfesijných univerzít vrátane Katolíckej univerzity v Ružomberku bude narastať.