Svet vonku môže byť občas aj chladný a egoistický, a preto sa Katolícka univerzita snaží formovať okrem myslí aj srdcia mladých – aby práve do sveta prinášali nielen odbornosť, ale aj dobro. Viac už v rozhovore s ekológom a environmentalistom Jaroslavom Demkom, rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku v rokoch 2018-2026.

Predstavte si maturanta, ktorý váha medzi Katolíckou univerzitou a väčšou školou vo veľkom meste. Vie, že odbor ho naučia všade. Čo dostane u vás, čo mu nikto iný nedá? A čo mu o desať rokov posunie život viac ako diplom?

Okrem kvalitného vzdelania dostane prijatie. Od spolužiakov aj od učiteľov. Dostane priateľskú atmosféru, ktorá formuje, dáva výbavu do života a nádej. A dostane päť rokov krásneho študentského života v nádhernej liptovskej prírode, počas ktorých môže formovať svoju myseľ i srdce.

„Formovať mysle a srdcia“ je vaše motto. Čo tým presne myslíte?

Je to heslo Katolíckej univerzity. Srdce preto, že svet býva niekedy veľmi chladný, egoistický a málo ľudský. Vychovávame ľudí, ktorí majú byť otvorení svetu, učia sa pomáhať druhým prekonávať ich prekážky a sú spoločnosti na osoh. Myseľ orientujeme na človeka a na Boha. Ide o kultivovaných ľudí, ktorí sú milí, pomáhajú a robia dobro.

A vzdelanie tam, samozrejme, musí byť. Máme veľmi kvalitné študijné programy a v rebríčkoch, ktoré zostavuje ministerstvo školstva a ďalšie inštitúcie, sa umiestňujeme na popredných miestach. Kvalitu garantuje vnútorný systém zabezpečovania kvality a hodnotenia. Garantuje ju aj minimálna nezamestnanosť našich absolventov, ktorá je jedna z najnižších na Slovensku.

Hovoríte, že formujete charaktery, lebo odbornosť sa dá doplniť kedykoľvek, ale s charakterom je to horšie. Môžete tú myšlienku rozviť?

Vzdelanie sa naozaj dá doplniť kedykoľvek, kurzami, školeniami, nadstavbami či ďalším štúdiom. S charakterom je to ťažšie. Človek sa s ním na jednej strane rodí, na druhej strane si ho vytvára. Je veľmi dôležité, aby si ho vytváral, a na to potrebuje svoj ekosystém. Je to ako v prírode: nemá zmysel chrániť jednu rastlinku, ak nechránime prostredie. Prostredie vychováva. Verím, že to naše je podporujúce a že vychovávame lepších ľudí, ako je možno zvykom alebo bežnou praxou.

Čo presne je ekosystém?

Ekosystém je prostredie, ale nie iba moderné kampusy, laboratóriá a prístrojová technika. Prostredie je predovšetkým o ľuďoch. Musíme mať okolo seba dobrých ľudí, príklady, ktoré priťahujú. Infraštruktúra je, samozrejme, potrebná, ale je to málo. Je to studené, surové, je to železo. Kým tam nie je človek, ktorý nás formuje, dáva nám príklad, nádej a smer, nedá sa to.

V čase umelej inteligencie, ktorá dokáže všetko nájsť, vypočítať a vysypať vedomosti, nebude práve charakter konkurenčnou výhodou na trhu práce?

Myslím, že bez človeka to nikdy nepôjde. Človek je sociálna bytosť. Vidím tu skôr riziko, že umelá inteligencia môže ešte viac oslabiť vzájomnú komunitu a komunikáciu medzi ľuďmi. Človek však musí byť dosť vyspelý na to, aby o týchto rizikách vedel. Vždy musí uprednostniť sociálne väzby a osobný kontakt pred umelou inteligenciou či čímkoľvek iným. Teda kontakt ľudský, fyzický, verbálny, aj neverbálny.

Ako o Katolíckej univerzite snívate?

Vízia je jednoznačná: prosperujúca univerzita. Vidím ju s novými študijnými programami, ktoré budú reflektovať aj potreby trhu práce. Veľmi si želám, aby sme sa rozvíjali práve v humanitnej oblasti, ale zároveň vidím veľký rozvoj aj v lekárskych odboroch. Mohlo by to byť napríklad vojenské lekárstvo, na ktoré má naša univerzita veľmi dobré podmienky. Máme tu výbornú Ústrednú vojenskú nemocnicu, ktorá sa v rebríčkoch umiestňuje na popredných miestach. Do Liptovského Mikuláša, kde sídli Akadémia ozbrojených síl, je to autom dvadsať minút. A je tu solídna Katolícka univerzita. Hovorím to preto, že chýbajú lekári, vojenskí aj civilní. Rád by som tento program videl.

Potom by som chcel, aby sa ďalej rozvíjali pedagogické a sociálne smery, ako aj psychológia, filozofia a humanitné vedy vo všeobecnosti. Rád by som tiež videl viac seminaristov a viac kňazov, pretože ich počty sú dosť nízke. Želal by som si, aby boli mladí muži oslovení a vo väčšom počte začali študovať aj na našich dvoch kňazských seminároch.

Humanitné odbory akoby ťažšie konkurujú technickým, ktoré dnes „letia“ a prinášajú peniaze. Ako by ste obhájili štúdium humanitných vied?

Humanitné vedy sa obhajujú samy. A nehovorím len o filozofii či histórii, ale aj o celom pedagogickom vzdelávacom systéme. Môžeme mať akékoľvek pomôcky, ale bez človeka to nejde. Dnes to potvrdzujú aj príklady zo sveta. V minulosti sme sa dočítali, aké úžasné je vzdelávanie vo Fínsku a ako napreduje. Nakoniec sa tam vracajú ku klasickému písaniu. Predtým tam boli ohromne presadzované moderné výdobytky techniky, tablety a notebooky. Dnes sa vracajú k písaniu, pretože to rozvíja motoriku, prepája mozgové hemisféry, a rovnako čítanie pomáha predstavivosti a pamäti. Nič z toho sa nedá nahradiť. Preto majú tieto humanitné smery obrovskú perspektívu.

V technickej oblasti je tu robotizácia a umelá inteligencia, ktoré zvyšujú produktivitu práce. Dá sa však zvýšiť produktivita práce učiteľa? Bude rýchlejšie čítať, alebo skrátime vyučovacie hodiny? To sa nedá. Ten človek tam bude vždy musieť byť.

K tomu pristupuje ďalší fakt: rodiny sú dnes dosť zaťažené ekonomicky. Mám pocit, že sa na školu prenáša stále viac kompetencií a zodpovednosti z rodiny. Rodina niekedy vníma školu tak, že jej zveríte dieťatko a škola ho nielen vzdelá, ale aj vychová. A to je nenahraditeľné. Humanitné smery preto vôbec neťahajú za kratší koniec, naopak. A to už nehovorím o zdravotníckych a ďalších odboroch. Hlavné je, že absolventi sa dnes nemusia obávať o uplatnenie.

Katolícka univerzita je jediná svojho druhu na Slovensku. Čo to znamená?

Iná je presne v tom, že aj iné vysoké školy ponúkajú kvalitné vzdelanie a dobrú infraštruktúru. My ponúkame ekosystém, a to ekosystém prijatia, lásky a viery. Verím, že aj dobrých medziľudských vzťahov. Okrem toho by som spomenul mimoškolské vyžitie. Kto miluje prírodu, nájde tu všetky slovenské pohoria: Nízke aj Vysoké Tatry, Malú aj Veľkú Fatru, Chočské vrchy. A je tu aj Hrabovo, Malinô, Liptovská Mara, kde sa dá krásne športovať. Je toho naozaj veľa, čo ponúkame.

Najmä však to, čo som už spomínal: u nás študent nie je číslo. Patrí to k ekosystému, že poznám tvoje meno. Študent je osoba, osobnosť, ktorú učiteľ pozná menom a priezviskom.

Dnes sa presadzuje, že študent by mal bakalársky stupeň urobiť na jednej univerzite a magisterský inde. Deje sa to aj u nás, ľudia odchádzajú aj prichádzajú. Máme niekoľko príkladov študentov, ktorí u nás skončili bakalára a magisterské štúdium absolvovali inde. Po roku sa vrátili. Keď sme sa ich pýtali, prečo, hoci možno prišli z ešte známejších škôl, než je naša, odpovedali: „Tam som len číslo. Tu som človek s menom a priezviskom.“

Univerzita má formovať lídrov nielen po stránke vzdelania, ale aj postojov a morálky, aby to boli dobrí ľudia, kresťania, učitelia, zdravotníci, manažéri, novinári, psychológovia či kňazi. Akých lídrov tu chcete formovať?

Na Katolíckej univerzite v Ružomberku sa snažíme vychovávať lídrov, lebo líder vedie ľudí. Musí to byť líder morálny, ktorý ukazuje „morálnu“, správnu cestu iným. Môže to byť líder v zdravotníctve, vo vzdelávaní, v psychológii, v manažmente či v ekonomike, samozrejme, aj vo vede. Vo všetkých odboroch, ktoré máme, sa snažíme, aby naši študenti boli lídrami.

Z kliník nám hovoria, že majú špičkových odborníkov aj z iných dobrých fakúlt. Na našich absolventoch je však vidieť odlišný prístup k pacientom, ľudskejší. To je veľmi dôležité najmä vtedy, keď človek potrebuje pomoc, keď prechádza životnými skúškami, zdravotnými, psychickými či ekonomickými.

V manažmente sa líderstvo prejavuje vo vzťahu k riadeniu, k majetku, k hodnotám, k peniazom a financiám. Pre mňa je dôležité, že to nemôže byť len o zisku. Za tým musí byť človek a jeho osud, aj ekonomický. Oblastí je veľmi veľa, a to nehovorím o kňazoch a ďalších profesiách, ktoré sa u nás študujú.

Napokon k peniazom: vzdelanie predsa nemá slúžiť len na to, aby človek našiel čo najlepšie platené miesto.

Preto formujeme myseľ a srdce. Dnes je doba technokratická, všetko sa monetizuje, všetko ide cez peniaze. Peniaze sú pre život dôležité, ale nemôžu byť prioritou. Prioritou musí byť Boh, človek, životné prostredie, naše okolie. Bez toho by sme boli stratení.

Za rozhovor ďakuje

Marek Poláček

Autor je filmový režisér a dokumentarista, nositeľ Ceny Fra Angelica 2026 za významný prínos k šíreniu kresťanských hodnôt v kultúre.

Rozhovor vznikol počas nahrávania nového filmu o Katolíckej univerzite „Formovať mysle a srdcia“.