Školstvo patrí k oblastiam, ktoré sú takmer nepretržite predmetom reforiem, pričom nie každá zmena prináša očakávané výsledky. Prednáška ponúkne stručný historický exkurz do vývoja vzdelávania – od tradície Septem artes liberales, cez reformy Márie Terézie a pôsobenie Adama Františka Kollára, reformu školstva v Uhorsku v roku 1868, až po reformné zásahy v období socializmu vrátane Havlínovej reformy a jej dôsledkov. Pozornosť bude venovaná aj vývoju slovenského školstva po roku 1989 a porovnaniu jeho výsledkov a fungovania so vzdelávacími systémami krajín Európskej únie, okrem iného na základe údajov Education at a Glance. Na príkladoch úspešných i menej úspešných reforiem sa príspevok pokúsi pomenovať prednosti a pretrvávajúce problémy slovenského školstva a zamyslieť sa nad tým, ako by mal vzdelávací systém fungovať, aby dokázal reagovať na potreby spoločnosti a súčasne si zachoval kontinuitu a kvalitu. Osobitná pozornosť bude venovaná vysokému školstvu, Bolonskému procesu a doktorandskému štúdiu ako vstupu mladého človeka do sveta vedy. Záverečná časť otvorí otázku, čo by malo byť skutočným obsahom doktorandského štúdia, ktoré aktivity sú nevyhnutné pre rozvoj budúceho vedca a ktoré požiadavky naopak doktorandom neprinášajú primeranú pridanú hodnotu.