Spoločenstvo pri KU vzniklo v roku 2000, teda v rovnakom čase, ako samotná Katolícka univerzita v Ružomberku. Prečo?

Ako mladí obrátení kresťania sme cítili, že nás Boh volá do hlbšieho a intímnejšieho vzťahu s ním. Možnosť študovať náboženstvo na Katolíckej univerzite bola príležitosť, ako viac porozumieť Biblii a učeniu Cirkvi. Osobnú skúsenosť s Kristom, ktorú sme zažili vo svojich životoch sme túžili odovzdávať ďalej. Hovorili sme o Bohu, o tom, čo urobil v našom živote pri každej príležitosti. Túžili sme, aby čo najviac spolužiakov zažilo osobnú skúsenosť s Kristom. Ako malá skupinka študentov sme začali organizovať modlitbové a formačné stretnutia. Zo stretnutí sa postupom času začalo formovať spoločenstvo.

Čo je úlohou spoločenstva? Aká je spoločná misia?

Stále platí to isté ako v našich začiatkoch. Chceme ohlasovať a prinášať evanjelium všade tam, kde si nás Boh povolá. Pred rokmi nás obzvlášť zaujal citát zo štvrtej kapitoly listu Efezanom: 7 Každému z nás však bola daná milosť podľa miery Kristovho daru. … 11 A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, 12 aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13 až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. 14 Aby sme už neboli nedospelí, sem-tam hádzaní a zmietaní závanom hocijakého učenia — ľudskou úskočnosťou, chytráctvom a úkladným zvádzaním na blud. Ef 4, 7-14. Tento citát sme si vybrali ako víziu nášho spoločenstva. Chceme rozpoznať naše jednotlivé obdarovania a povolania v službe a aplikovať ich do ohlasovania a budovania Božieho kráľovstva aj na miestach nášho bežného života v rodine, zamestnaní jednoducho tam, kde práve sme. Mnohí, ktorí boli ešte ako študenti členmi spoločenstva, sa aktívne zapájajú do apoštolátu a evanjelizácie tam, kde žijú. Každý rok hľadáme, akým spôsobom túto víziu napĺňať. Sú to rôzne témy o ktorých hovoríme, kurzy, služby alebo aktivity. Spoločenstvo patrí do európskej siete spoločenstiev ENC - (European Network of Communities) a sme tiež členmi rôznych platforiem, služieb a spoluprác v rámci Slovenska.

Ako prebieha bežný život Spoločenstva?

Život spoločenstva má viacero rovín. Ako celok sa stretávame pravidelne raz za mesiac, čo je priestor na spoločné zdieľanie, modlitbu a budovanie jednoty. Máme spoločnú svätú omšu a formáciu na rôzne témy. Keďže nás je približne 80, uvedomujeme si, že je veľmi ľahké skĺznuť do anonymity. Preto kladieme dôraz na menšie skupinky, kde vznikajú hlbšie vzťahy a kde sa spoločenstvo stáva skutočnou rodinou.

Popri tom sa počas roka zapájame do rôznych služieb a aktivít – či už v rámci farnosti, na Slovensku alebo aj v zahraničí. Vnímame, že spoločenstvo nie je len o stretávaní sa, ale aj o spoločnej misii a službe druhým.

Kto sú členovia? Sú to bývalí študenti?

V minulosti boli členmi Spoločenstva iba študenti a absolventi. Dnes to už tak nie je. Členom sa môže stať každý a nemusí nevyhnutne žiť v Ružomberku alebo jeho okolí. Máme tak členov žijúcich v zahraničí alebo vo vzdialenejších mestách Slovenska.

Ako sa stať členom takéhoto spoločenstva?

Veľmi jednoducho. Stačí nás osloviť alebo zareagovať na výzvu na našich akciách. Pre každého záujemcu je vytvorená skupinka, ktorá sa stretáva raz za mesiac. Po roku sa môže rozhodnúť pre vstup do jednoduchého členstva.

Majú členovia medzi sebou vytvorené vzťahy, ktoré prekračujú „brány“ spoločenstva? Vznikajú tam blízke priateľské vzťahy?

Áno, v našom spoločenstve sa medzi členmi prirodzene vytvárajú blízke vzťahy. Keďže prevažná väčšina našich členov nie je pôvodne z Ružomberka, stali sme sa navzájom jeden pre druhého skutočnou rodinou. To sa prejavuje nielen podporou v spoločnom duchovnom kráčaní, ale aj v praktickej pomoci, či pozvaní byť si krstnými rodičmi detí.

Súčasťou spoločenstva je aj viacero detí, detí členov Spoločenstva pri KU. Odohráva sa vnútri spoločenstva aj príprava novej generácie členov?

Áno, prípravu novej generácie pokladáme za kľúčovú. Počas našich stretnutí majú svoj formačný program, ale aj rôzne iné aktivity počas roka, kde sa snažíme, aby si medzi sebou budovali vzťahy. Napr. jednou z veľmi obľúbených akcií je letná stanovačka otcov s deťmi. Našim deťom chceme odovzdať skúsenosť zo života kresťanského spoločenstva ako rodiny. Veríme, že táto skúsenosť bude pre ne dobrým základom stať sa v budúcnosti členom spoločenstva. A nemusí to byť práve to naše.

Aká je podľa Vás budúcnosť takéhoto spoločenstva? Kde vidíte spoločenstvo o 20 rokov?

Neviem, kde Spoločenstvo o 20 rokov bude a ako bude vyzerať, ale určite sa snažíme pozerať do budúcnosti. Túžime vidieť ovocie našej služby nielen na univerzite a vo farnosti, ale aj na Slovensku či v zahraničí. Ďalšia generácia zapálených kresťanov je preto kúčová. Veríme, že aj o 20 rokov budeme svedkami toho, že vízia Spoločenstva sa bude i naďalej napĺňať, že Spoločenstvo bude multigeneračné, že stále bude miestom, kde nájdu duchovnú rodinu manželia i slobodní, deti i seniori.

Ste členom Spoločenstva pri KU od jeho vzniku?

Áno, som zakladajúci člen Spoločenstva, teda som tam od jeho vzniku.

Aká je úloha človeka, ktorý stojí na čele spoločenstva?

Ježiš povedal: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je služobníkom všetkých.“ (Mk 10,44). Toto je prvá úloha človeka, ktorý stojí na čele spoločenstva, byť služobníkom všetkým. Človek vo vedení spoločenstva nesie zodpovednosť za spoločenstvo, stráži jeho smerovanie a víziu. Nie je len stratég, ale aj pastier, ktorý si všíma potreby ľudí, povzbudzuje a pomáha ľuďom rásť.

Aké sú výzvy, s ktorými sa potýkate?

Je ich určite viac. Jednou z hlavných výziev je hľadať spôsob, ako porozumieť mladej generácii a ako jej odovzdávať evanjelium jazykom a formou, ktoré sú jej blízke a zrozumiteľné. Nejde len o obsah, ale aj o spôsob komunikácie a vzťahov, ktoré budujeme.

Ďalšou výzvou je nájsť správne tempo – zdravú rovnováhu medzi službou, osobným životom a rodinou. Učíme sa, ako slúžiť dlhodobo udržateľne, aby sme nevyhoreli a nestratili radosť ani zápal pre Krista. Vnímame, že vernosť v malých veciach a schopnosť oddychovať je rovnako dôležitá ako samotná služba.

Výzvou je pre nás aj otázka zázemia. Túžime mať vlastné priestory, ktoré by nám umožnili väčšiu slobodu v stretávaní sa, rozvoji služby a budovaní komunity. Veríme, že aj toto je krok, ktorý by nám pomohol rásť a lepšie slúžiť ľuďom okolo nás.

Pôsobí Spoločenstvo pri KU aj ako, povedzme, poradný orgán pri smerovaní univerzity?

Nie, vždy sme mali túžbu viac patriť do štuktúr univerzity, ale žiaľ doteraz sa nám to nepodarilo. Vždy sme, ale spolupracovali v rámci UPaC s kňazmi a hľadali spoločné pastoračné prieniky v službe študentom.